CHVOJNICA. Obyvatelia podhorskej obce nad Nitrianskym Pravnom ani v dvadsiatom prvom storočí nemajú vybudovaný verejný vodovod. Vodu čerpajú zo studní a horských prameňov. Problém sa týka nielen 258 Chvojničanov. V chatárskej oblasti tri kilometre nad dedinou stojí cez tristo chát a chalúp, kam sa pred letnými horúčavami chodia schladiť chatári zo širokého okolia. Verejný vodovod s čistou vodou chýba aj im.
Aj napriek horúčavám sa Chvojničania na nedostatok vody starostovi nesťažujú. „Zatiaľ nemám od obyvateľov hlásené vyschnuté pramene alebo prázdne studne“ povedal Branislav Dobrotka a doplnil: „Ľudia sa tu naučili s vodou šetriť a hospodáriť.“
Na Majeri na začiatku Chvojnice používajú obyvatelia vodu z prameňa, ktorý zachytili v minulosti a vodu z neho majú vedenú do domov. Rozvody sú už zanesené. Starosta vysvetlil, že ľudia používajú povrchovú vodu.
„Z prameňa vyteká potôčik, ktorý zachytávajú do zbernej nádrže a odtiaľ im neupravená voda tečie cez vodovodné trubky a kohútiky do domov. Keď zaprší, je voda kalná a nánosy upchávajú rúry,“ vykresľuje problém a dopĺňa: „Keď sa osprchujú, sú špinavší ako predtým.“
Mladá mamička Lenka, ktorá býva na Majeri sa sťažuje: „Teplá voda je ešte ako tak čistá, ale studená je úplne kalná. Ani pre deti nie je dobrá. Vodu na pitie kupujeme v obchode a na kúpanie malej dcérky musím vodu prevárať. Neviem, čo by sa stalo, keby sa napila.“ dopĺňa.
V minulosti vodu upravovala čistička, ktorá sa ale pred pár rokmi pokazila. Peniaze na jej opravu obec nemala a tak ľudia začali používať neupravenú vodu.

Chatári pijú vodu z prameňov
Ťahať vodu z potoka v extrémnych suchách musí chatár František Oršula z Prievidze. Vo Chvojnici chatárči už tridsaťsedem rokov. Na víkendovú chalupu prerobil storočnú krčmu. Také veľké suchá a horúčavy si za celý čas nepamätá. „Takto málo vody som ešte nevidel. Je to badať aj v studni. Odoberiete vodu, čakáte, ako ste zvyknutý, ale voda nepritečie.“
Vodu si z Prievidze nevozí. Na pitie a varenie využíva miestny prameň, ktorý má roky odskúšaný. „V krčme sa kedysi zastavovali vozy a pocestní pili vodu z tohto prameňa tiež.“ vysvetľuje. Na zavlažovanie záhrady a trávnika čerpá vodu z blízkeho potôčika.
Riešenie nepoteší všetkých
Problém s vodou sa pokúšalo odstrániť už predchádzajúce vedenie obce. Bývalá starostka Magdaléna Kotianová dala vypracovať projekt na vybudovanie verejného vodovodu, ktorý by pitnou vodou zásoboval aspoň obyvateľov Majera hneď na začiatku Chvojnice.
„Hore do dediny už vodovod nemôžeme ťahať, pretože je to skoro tri kilometre a do chatárskej oblasti ešte ďalej,“ vysvetlila. Podľa jej slov, príprava projektu trvala takmer dva roky. Uvažovalo sa nad troma alternatívami. Najideálnejšia by bola možnosť pripojiť vodovodné trubky na vodovod z Tužiny, kde vodárenská spoločnosť upravuje vodu z prameňa. Ten ale nie je výdatný a nedokázal by vodou zásobovať ďalších sto domácností.
„Na Majeri je úplne nevyhovujúca voda. Veľmi mi bolo ľúto, keď prišla matka a doniesla na úrad fľašu plnú kalnej vody so slovami, že toto musí dávať svojim deťom.“
Ako informovala Magdaléna Kotianová, nakoniec sa so žiadosťou obrátili na Environmentálny fond so samostatným projektom, v ktorom vyriešia havarijný stav s nedostatkom a kvalitou vody len v časti Chvojnice, na Majeri.
Podľa slov súčasného starostu pôvodný projekt museli ešte doplniť. Z Environmentálneho fondu obec získa na nový vodovod na Majeri 150 - tisíc eur.
„V týchto dňoch má začať územné konanie na vytýčenie ochranného pásma. Malo by trvať mesiac. Potom začneme asi cez špeciálny stavebný úrad vybavovať stavebné povolenie. Práce začnú hneď, ako dostaneme povolenia.“,“ vysvetlil Branislav Dobrotka.
Vodovod na Majeri bude podľa slov starostu obecný. „Budeme sa snažiť udržať ho v našej správe, aby sociálne slabší ľudia, ktorí tam žijú, nemuseli za vodu platiť vysoké účty. Stačí, aby sme pokryli náklady na prevádzku a údržbu vodovodu.“
Vodovod bude slúžiť len ľuďom na Majeri. V ďalšej časti Chvojnice si budú musieť starousadlíci vystačiť s vodou zo studní a horských prameňov. Vodovodu sa nedočkajú ani chatári na konci obce.
