NITRIANSKE RUDNO. Stretnúť sa, podeliť sa o zážitky z výletov, vymeniť si kontakty či pokazené súčiastky, zapojiť sa do bláznivých súťaží, jednoducho prežiť naplno predĺžený víkend s priateľmi s rovnakou záľubou. To bolo cieľom už šiesteho zrazu BTW (barkas, trabant a wartburg) pri rudnianskej priehrade.
Majitelia udržiavaných a ešte stále jazdy schopných vozidiel si užívali pozornosť návštevníkov kempu. Prišli z celej republiky, z Martina, Rimavskej Soboty, Nitry, či Bratislavy.
Najviac účastníkov zrazu prišlo na trabantoch. Bakelitové autá lákali pozornosť nielen pamätníkov a skôr narodených, ale aj malé deti. Všetko si mohli pozrieť zblízka a vyskúšať si sedenie na starých sedačkách. Pár metrov sa aj odviezli.
Dvojtaktová vášeň
Na zrazy majiteľov dvojtaktov chodieva spolu s manželkou aj Peter z Bratislavy. Tráviť s nimi čas jazdou v trabante ich deti odmietli, a tak si užívajú druhú mladosť na kolesách. Svojho dvojtaktového miláčika Peter kúpil ešte v čase, keď sa platilo slovenskými korunami. Zaplatil zaň sedemtisíc korún, čo je dnes približne dvesto eur. Podľa jeho slov je to klasický trabant udržiavaný v chátraní.
„Trabant nemá žiadne muchy. Keď sa pokazí, dá sa opraviť aj na ceste, na rozdiel od dnešných moderných áut,“ pochvaľuje si Bratislavčan a s úsmevom dodáva: „Keď šoférujete trabant, každý vám zamáva, je to atrakcia.“
Cestovná rýchlosť trabanta je osemdesiat až sto kilometrov za hodinu. Každých tristo kilometrov musí vodič natankovať, keďže auto má len dvadsaťštyri litrovú nádrž. Tankuje sa do nej 95-oktanový benzín zmiešaný s olejom.
Spanilá jazda
Zrazy pri rudnianskej priehrade vymyslel nadšenec z Prievidze Ivan Novák a jeho kamarát Jiří Puš. Prievidžan vlastní dva trabanty a dva barkasy. K záľube jazdiť trabantom priviedol aj svoju dcéru. Auto pre ňu musel trochu vylepšiť. Doplnil autorádio s reproduktormi, pri jazde jej totiž chýbala hudba. Ivan si zaspomínal na začiatky vyhľadávanej akcie.
„Na prvý ročník prišlo iba päť áut, lebo sme zanedbali propagáciu. Dnes už do Nitrianskeho Rudna chodí stabilne okolo päťdesiat majiteľov trabantov, barkasov a wartburgov. Termín predposledný augustový víkend nemeníme.“ Podľa jeho slov sa na zraz pri rudnianskej priehrade ľudia tešia.
Najviac si účastníci užívali spanilú jazdu. Kolóna vozidiel vyrazila z kempu v sobotu o dvanástej hodine. Pomalou iba päťdesiatkilometrovou rýchlosťou prešli bez prestávky cez Šútovce do Bojníc a späť. Okoloidúci si staré vozidlá fotili, alebo nakrúcali na kameru.
Po návrate do kempu na nich čakali netradičné súťaže. Ivan prezradil, že všetky disciplíny boli na trávniku. Na ceste by autá so silnejšími motormi mali výhodu. Vo všetkých súťažiach sa hlavne predvádzali a zabávali divákov. Pretekali v rýchlosti jazdy do vrchu, v závodoch valivých ložísk, kde vyhral ten, kto mal najlepšie namazané ložiská a bez motora zašiel najďalej. Účastníci zrazu si vyžiadali aj tradičnú súťaž s názvom Ivanovo vajce, ktorú vymyslel organizátor už dávno.
„Bol to slalom autom s rukou vystrčenou von z okna, v ktorej súťažiaci držal vajce na lyžičke. Vajíčko nesmelo súťažiacemu spadnúť,“ s úsmevom vysvetľuje.
Podobná bola aj posledná súťaž s názvom vodník. Plastový pohár plný vody museli v aute vyviezť čo najrýchlejšie do kopca.
Novák prezradil, že mať staré auto nie je len o zábave. Niektorí nadšenci do áut z päťdesiatych rokov investujú veľké peniaze. Nie je výnimkou ani päť až sedemtisíc eur. Na zraz prišli majitelia zrenovovaného predchodcu barkasa s drevenou úpravou interiéru. Do veteránov musia majitelia kupovať originálne súčiastky, ktoré už dnes nie sú lacnou záležitosťou.
V Nitrianskom Rudne sa trabanty, barkasy a wartburgy stretnú opäť na budúci rok v predposledný augustový víkend.
Historické autá
Barkas, trabant a wartburg boli v druhej polovici dvadsiateho storočia veľmi populárne najmä vo východnej Európe.
Trabant mal neekologický, vzduchom chladený dvojvalcový dvojtaktný motor s objemom šesťsto kubických centimetrov. Zapáchajúce, prírodu znečisťujúce trabanty, wartburgy a barkasy nahradili moderné ekologické autá.
