CIGEĽ. Obsadenie Slovenska nemeckými ozbrojenými zložkami vyvolalo odozvu vo forme už dlhšie pripravovaného povstania, ktoré začalo 29. augusta 1944. Na Prievidzu sa začal nemecký útok 13. septembra 1944 a už na druhý deň bola obsadená.
Povstanie sa skončilo 27. októbra 1944, keď padla Banská Bystrica ako centrum povstaleckého územia a povstalci sa stiahli do hôr, odkiaľ pokračovali v partizánskom spôsobe boja.
V Prievidzi nemecká armáda obsadila všetky voľné budovy, usídlil sa tu nemecký vojenský poľný súd i Pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy, v budove gymnázia si spravilo sídlo nemecké vojenské veliteľstvo, v dnešnej budove múzea aj v budove pod farským kostolom sídlilo gestapo, v meštianskej škole poľná nemocnica, v priestoroch Karpatie sklady. Jednotky SS obsadili bojnický zámok.
Za pomoc partizánom trest
Spolupráca obyvateľov s partizánmi Nemcom poskytovala zámienku na masové represálie na civilnom obyvateľstve. Obnovili sa deportácie židovského obyvateľstva.
Odvetný zásah za pomoc partizánskemu oddielu Major postihol obyvateľov Cigľa. Už na Troch kráľov v roku 1945 falošní partizáni sliedili v dedine a pýtali sa na partizánov, zbrane, židov a niektorí dôverčiví ľudia, nevediac, im poskytli informácie.
Ešte v ten večer bol jeden Cigeľčan odvedený na gestapo, kam zobrali aj v dedine ukrývané židovské dievča. V nasledujúcich dňoch ďalších dvoch tunajších ľudí odvliekli do koncentračného tábora.
K vyvrcholeniu došlo 13. januára 1945, keď stovky nemeckých vojakov vtrhli do dediny a v krčme sústredili asi 130 chlapov. Niektorých bili a týrali už na dvoroch či ulici, všetkých vypočúvali a mučili v krčme, priviazaných na klin, ktorý nabili do hrady povaly.
Následne ich odvliekli na gestapo do Prievidze, nevládnych nákladným autom, väčšinu však hnali peši. Tu pokračujúcemu výsluchu s bitkou dvaja Cigeľčania podľahli a mladučkého partizána umučili k smrti. V Zemianskych Kostoľanoch zastrelili šiestich Cigeľčanov a ďalší zomrel v koncentračnom tábore.
Miestnych zachránil Rakúšan
V Cigli bol vyhlásený stanný režim. Na jeho dodržiavanie dbal asi päťdesiat členný oddiel nemeckých vojakov, ubytovaných v obci. Mnohí, prevažne sudetskí Nemci, hovorili po česky a správali sa mierne.
Napriek strážam 19. januára 1945 zišli partizáni do dediny po jedlo, pričom zabili hliadkujúceho nemeckého vojaka.
Nemci rýchlo prišli na to, že vražedný náboj z ruského automatu musel patriť partizánom. Vinníka hľadali medzi Cigeľčanmi, vyhrážali sa likvidáciou dediny.
Od vypálenia a postrieľania všetkých obyvateľov Cigľa spasil rakúsky zbeh, ktorého tu ukrývali. Pravdepodobne to bol pacifista, odmietajúci bojovať na ktorejkoľvek strane, nemieniaci strieľať ľudí. A tak, hoci ho tunajší obyvatelia zo strachu vydali Nemcom a pôvodne sa obvineniu zo zabitia nemeckého vojaka bránil, napokon prevzal vinu na seba. Zastrelili ho paradoxne nie ako dezertéra, ale za zabitie, proti ktorému sa vzpieral. Zachránil životy ďalších ľudí, za čo mu po vojne v dedine postavili malý pomník.
Udalosti z Cigľa a osud neznámeho rakúskeho vojaka sa stali aj námetom filmu Spasiteľ z Wehrmachtu študenta Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Martina Dámera.
SÚŤAŽ
Otázka: V ktorý deň fašisti v krčme vypočúvali a mučili chlapov z Cigľa?
Odpovede posielajte do redakcie na Ulici Mišíka 6 do piatka 21. augusta do 12. h. Priložte súťažný kupón spolu s vaším menom a adresou. Meno víťaza sa dozviete na budúci týždeň.
Minulý týždeň ste mali odpovedať na otázku: Vymenujte aspoň tri partizánske brigády pôsobiace na hornej Nitre.
Správnu odpoveď - Hornonitrianska partizánska brigáda, Partizánska brigáda Jána Žišku, Partizánska brigáda A. A. Martynova - poslal aj Ján Kučera z Prievidze. Výhra ho čaká v redakcii.
Jaroslava Kupčoková
