Letná súťaž s Hornonitrianskym múzeom
Počas leta vám prinášame tretí ročník súťaže, ktorú pre vás pripravilo Hornonitrianske múzeum v spolupráci s MY Hornonitrianskymi novinami. V letných vydaniach regionálneho týždenníka budeme uverejňovať zaujímavé články z histórie regiónu. Tentokrát sa zameriame na témy súvisiace so sedemdesiatym výročím ukončenia druhej svetovej vojny.
Zapojte sa do našej letnej súťaže a hrajte každý týždeň o knihu Šport a telesná výchova na hornej Nitre od prievidzskej neziskovej organizácie Orchidamos Slovakia.
PRIEVIDZA. Na základe dohody s Nemeckom mali byť pripravené deportácie židovského obyvateľstva zo Slovenska, ktoré malo byť nasadené na práce na územiach spravovaných Nemeckou ríšou.
Slovenský štát zaplatil Nemecku za každého vyvezeného človeka 500 ríšskych mariek ako tzv. sídelný poplatok na nových územiach, určených pre Židov. V skutočnosti boli židovskí obyvatelia fyzicky likvidovaní vo vyhladzovacích táboroch.
Bol vydaný Židovský kódex, v ktorom bola zakotvená diskriminácia Židov podľa norimberských rasových zákonov. Jeho vydanie znamenalo koncentráciu židovského obyvateľstva, pričom vznikali strážené tábory a strediská, pripravené na deportácie.
Jednou zo snáh riešiť otázku Židov a chrániť ich pred možnou deportáciou bolo ukázať ich hospodársku prospešnosť pre štát. Tak tomu bolo v prípade pracovných táborov v Novákoch, Seredi a Vyhniach.
Svoje veci viac nevideli
Tábor Nováky zriadili na území bývalých vojenských objektov asi päť kilometrov od obce. Ubytovacia kapacita koncentračného strediska Nováky bola 4 000 ľudí. Od 30. marca 1942, keď odišli prvé deportácie z Novák do Lublina v Poľsku, až do 15. októbra, kedy odišiel posledný transportný vlak, fungoval tábor ako koncentračné stredisko, odkiaľ sa vypravovali transporty so židovským obyvateľstvom.
Pre lepšie zabezpečenie úlohy sprevádzali tieto vlaky k hraniciam žandárske hliadky. Vysťahovalci si mohli so sebou zobrať 50 kíl batožiny, ktorú však už nikdy nevideli. Okrem toho ich gardisti už v koncentračnom stredisku okradli o cennejšie veci, alebo ich vymieňali za potraviny a iné veci.
Tábor v Novákoch mal veliteľa, strážnu i dozorcovskú službu vykonávalo 19 gardistov vyzbrojených puškami, pištoľami a obuškami. Tábor mal aj vlastnú vnútornú samosprávu. Židovská rada zložená z príslušníkov tábora tvorila pomocný orgán veliteľa, ktorému aj podliehala.
Už počas deportácií sa začala v provizórnych táborových dielňach výroba. Tábor bol vedený na princípe sebestačnosti. Náklady na vybudovanie tábora a vydržovanie, ako i na zaopatrovanie práceneschopných rodinných príslušníkov židovských obyvateľov tábora sa hradili z výťažku dielní.
Základným hospodárskym princípom nebol obchodný zisk, ale produktivita práce. Týmto sa líšil tábor od iných súkromných podnikov. Hlavným odberateľom táborových výrobkov boli štátne podniky, verejné inštitúcie a útvary.
V pracovnom procese boli zapojení všetci ľudia starší ako 14 rokov. Hlavným výrobným odvetvím bola produkcia pánskej, dámskej a detskej konfekcie, hlavne výroba uniforiem.
Okrem toho tu boli ďalšie výrobné odvetvia: šitie bielizne, čiapkárstvo, brašnárstvo, kožušníctvo, čalúnnictvo, tokárstvo, klampiarstvo, ručné práce a iné.
Táborové dielne v Novákoch mali strojové zariadenie z likvidovaných židovských podnikov, mnohé však kúpili od štátu zo zhabaného židovského majetku. Takto sa dostalo do tábora 1072 šijacích strojov.
Tábor mal i vlastnú poľnohospodársku výrobu na ploche 15 hektárov. Poľnohospodárstvo sa zameriavalo na zásobovanie tábora zeleninou a živočíšnymi produktmi.
Zavretí v barakoch
V čase najvyššej produkčnej činnosti v lete 1944 bol počet obyvateľov nováckeho tábora okolo 1600 osôb. Obyvatelia tábora bývali a pracovali v drevených barakoch. Stravovanie a ubytovanie bolo spoločné.
Novácky tábor mal tri objekty, v každom bola ošetrovňa a jedna spoločná nemocnica so 17 lôžkami. V zdravotnej službe pracovali štyria lekári, jeden zubný technik a niekoľko ošetrovateliek.
Veľkou zvláštnosťou slovenských židovských pracovných táborov bola existencia detských jaslí, opatrovní a obecných škôl. Napriek všetkému bol pracovný tábor v Novákoch donucovacím táborom.
Jeho obyvatelia stratili osobnú slobodu a nemali nijaké občianske práva. Veľmi labilná bola ich situácia po psychickej stránke, pretože na Slovensko začali prenikať správy o hrôzach vyhladzovacích táborov. V roku 1944, po vyhlásení SNP, tábor zanikol.
Anna Čechová
Súťaž
Otázka: Vymenujte aspoň tri výrobné odvetvia v židovskom koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch.
Odpovede posielajte do redakcie na Ulici Mišíka 6 do piatka 7. augusta do 12. h. Priložte súťažný kupón z MY Hornonitrianskych novín spolu s vaším menom a adresou. Meno víťaza sa dozviete na budúci týždeň.
Minulý týždeň ste mali odpovedať na otázku: Kde sa vychovávali dôstojnícke kádre Hlinkovej gardy?
Správnu odpoveď - vo Veliteľskej škole v Bojniciach - poslal aj Stanislav Šimorka z Nitrianskych Sučian. Výhra ho čaká v redakcii.
