RÁZTOČNO. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal štatistiku, podľa ktorej bol tohtoročný jún najsuchším mesiacom od roku 1981 vo viacerých slovenských oblastiach.
Niektoré mestá či obce dokonca zaznamenali najnižší úhrn zrážok od začiatku dvadsiateho storočia, teda za posledných 115 rokov. Do tejto skupiny patrí aj Ráztočno.
Najskôr voda, potom sucho
Obec, ktorá pred piatimi rokmi bojovala s povodňami, sa dnes paradoxne trápi s akútnym nedostatkom dažďa.
Starosta Ráztočna Ivan Škrteľ vysvetlil, že sucho pociťujú najmä starší ľudia a záhradkári, k špeciálnym opatreniam však zatiaľ v obci pristúpiť nemuseli.
„Máme schválené všeobecne záväzné nariadenie obce o dočasnom obmedzení alebo zákaze využívania pitnej vody v čase jej nedostatku a o spôsobe náhradného zásobovania vodou, kde je jasne vymedzené, ako sa v takejto situácii správať. V súvislosti s júnovým suchom sme však k obmedzeniam pristúpiť zatiaľ nemuseli a dúfam, že ani nebudeme musieť. Snáď sa príroda umúdri a pošle nám vlahu,“ povedal starosta.
Podľa jeho slov sa sucho odzrkadlilo najmä v záhradkách. Ľudia majú slabú a spálenú úrodu, vyschnuté trávniky. „V zemi sa tvoria pukliny, ktoré sú čím ďalej tým väčšie,“ priblížil.
Podľa jeho slov sa s tým dá len ťažko niečo robiť. „Musíme to len rešpektovať a pripraviť sa na to.“
Doplnil, že sucho v obci spôsobuje problémy hlavne starším a chorým obyvateľom a obmedzuje ich v bežnom živote.
Na hornej Nitre to vrie
Sucho však robí starosti nielen Ráztočnu, ale z pohľadu poľnohospodárov celému regiónu.
„V júni a v júli padlo minimum zrážok, čím sa ešte prehĺbil deficit vlahy z jarných mesiacov. Júl bude zrejme ešte katastrofálnejší ako jún,“ predpokladá Jozef Fabian, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prievidzi.
Doplnil, že zásoby pôdnej vodnej kapacity sa dostali na minimum. Ovplyvnilo to najmä krmoviny a trávnaté porasty, ktoré sú úplne zničené. Preto tam, kde sa dobytok pasie, ho treba už prikrmovať.
„V okolí Ráztočna je to pre poľnohospodárov o to náročnejšie, že časť chotára je na vápencovom podklade, ktorý je veľmi citlivý na nedostatok vlahy. Na obilninách sa to prejavilo skrátením klasov a stebiel, čo úrodu značne zredukovalo,“ objasnil Fabian.
Podľa jeho slov je situácia zlá v celom okrese. Napríklad v Lehote pod Vtáčnikom naprší v priemere 80 až 100 milimetrov zrážok. Tento rok to boli štyri milimetre. V rámci okresu máme deficit zrážok na úrovni 75 až 80 percent.
Extrémne teploty, ktoré v priemere tento mesiac o 15. h prekračujú tridsať stupňov, negatívne ovplyvňujú kvalitu obilného zrna. Sucho sa podľa neho výrazne podpíše aj pod úrodu kukurice na siláž, cukrovej repy a zemiakov.
Horná Nitra nemá závlahy, aby si počas sucha vedela pomôcť. Podľa Fabiana s nimi ministerstvo v dohľadnej dobe ani nepočíta.
„Takto budú mať poľnohospodári v boji so suchom zviazané ruky. Nárast teplôt v regióne je alarmujúci. My môžeme len dúfať, že kompetentní závlahový systém v krátkej budúcnosti prehodnotia,“ uzavrel.
