PRIEVIDZA. Pracovníci múzea Jaroslava Kupčoková a Ján Vingárik vybrali z depozitov rôzne predmety, pri ktorých mali deti uhádnuť, čo to je alebo na čo sa používali. Boli medzi nimi napríklad archeologické nálezy, ako je pästný klin, bronzová sekerka, garbiarske hladidlo na kožu, forma na odlievanie sviečok, tlačiarenské matrice, hracie skrinky alebo pištoľ s otáčajúcimi šiestimi hlavňami.
„Boli sme prekvapení, že deťom stačilo máličko naznačiť, napovedať a väčšinou uhádli, o aký predmet ide. Bolo tak napríklad pri obuvníckych kopytách. Po prvý raz videli, ako vyzerá šidlo, hoci je to všeobecne známy nástroj potrebný pri ručnom šití topánok. Aj starý telefón so slúchadlom spoznali a pritom sa nenechali nachytať, keď sme sa ich spýtali, či vedia, ako sa cez ne posielali SMS správy,“ vysvetlil Ján Vignárik.
Pracovníci deťom prezradili, na čo slúžila malá ozdobená knižočka z roku 1894, ktorú v tých časoch nosievali so sebou dámy na plesy. Prekvapilo ich, že ide o tanečný poriadok, do ktorého si písali poradie tancov a mená tanečníkov, ktorým tance sľúbili.
Práve tento predmet si deti počas tvorivej dielne mohli vyrobiť. Samozrejme, namiesto valčíka či štvorylky si tam mohli napísať súčasné tance.
Do konca prázdnin sa ešte deti v múzeu zahrajú na archeológov a budú skladať z čriepkov keramické nádoby. Venovať sa budú tiež skamenelinám, ktoré sa našli pri ťažbe uhlia alebo v bojnických kúpeľoch pri termálnych prameňoch, oboznámia sa aj s peniazmi, ktoré sa v minulosti používali.
„Takéto podujatia pomáhajú deťom nielen užitočne využiť voľný čas, ale aj spoznávať, čo všetko sa v múzeách nachádza. Rozvíjajú si tak vzťah k histórii a kultúre. Deti si tu uvedomujú, že staré, často nepotrebné veci, ktoré ľudia voľakedy používali, treba uchovávať a prípadne, ak ich doma majú, aj priniesť do múzea,“ povedala Jaroslava Kupčoková.
