PRIEVIDZA. Speváčka Marcela Laiferová si tento mesiac pripomenula významné životné jubileum. . Narodila sa 14. júla 1945 v Petroviciach pri Žiline. Od mala chcela byť lekárkou, bola to jej najobľúbenejšia hra. Prvé spevácke kroky absolvovala s bratovou skupinou.
Úspech aj za hranicami
Marcela Laiferová detstvo a mladosť prežila v Prievidzi. Maturovala na prievidzskom gymnáziu, tu aj začala spievať so skupinou Milana Gallusa a získala si popularitu v okolí Prievidze.
Po maturite prichádza do Bratislavy študovať medicínu. Tu začala spievať so študentskými orchestrami. Pri jednom z vystúpení v Horskom parku ju počul Braňo Hronec a pozval ju k spolupráci. S ním nahrala viacero skladieb, hitmi sa stali skladby Slop znie a najmä Lampy už dávno zhasli (1965).
Pri konkurze do Tatra Revue sa zoznámila s Jaroslavom Laiferom, známosť zavŕšili svadbou. Čo bolo dôležité, jeho pričinením začala spievať okrem klasického bigbítu aj džez a evergreeny. V ankete hudobného časopisu Populár sa stala speváčkou roka 1968. Štúdium medicíny ukončila úspešne v roku 1970, popritom sa však stále venovala spievaniu.
V júni 1970 vyhrala 5. ročník Bratislavskej lýry s piesňou Slová. Účasť na lýre najprv odmietla, pretože dva mesiace predtým Jaroslav Laifer zomrel. K účasti na lýre ju nakoniec prehovoril dirigent Karel Vlach. Bola prvou slovenskou interpretkou, ktorá zlatú lýru získala.
Prišli ďalšie úspechy, vystúpenie v Rio de Janeiro, 3. miesto na festivale v Drážďanoch a Zlatý Orfeus v Bulharsku v roku 1971, kde súťažila so skladbou Pieseň o troch želaniach. V 70. rokoch bola hviezdou československej hudobnej scény, úspechy pribúdajú, v roku 1981 získala medzinárodnú bronzovú Bratislavskú lýru s piesňou Na cestu, v roku 1982 zvíťazila v súťaži na Malte s piesňou Vaša Patejdla Čakám ťa láska.
Autorka troch kníh
Hudobní publicisti ju často označovali prívlastkom prvá dáma slovenskej populárnej hudby. V tej dobe už mala na svojom konte desiatky hitov z pera domácich autorov aj slovenských cover verzií zahraničných skladieb, medzi nimi Pod bielou alejou, Hrdá láska, Potom príde víkend či Zvony bijú ôsmu.
Prvú LP (dlhohrajúce) platňu s názvom Marcela nahrala v roku 1969 v Prahe s orchestrom Karla Vlacha, druhú v roku 1974 s orchestrom Gustava Broma. Úspech mali aj ďalšie LP platne Obrázky dní (1976), Cestovný poriadok Marcely Laiferovej (1980) a Láska je (1983).
Z obdobia po roku 2000 sú albumy Dotknúť sa hviezd (2003), kompilácia hitov 20 Naj Marcela Laiferová (2006), album Včera a dnes, vydaný v septembri 2008. V edícii Opus100 vyšli v máji 2010 prvýkrát na CD dve jej platne Marcela 1969 a Marcela Laiferová 1974. V novembri 2014 vydal Opus súbor 5 CD s názvom Collection (Piesne 1965-2008) a v apríli 2015 kompiláciu 20 Naj II.
Na svojom konte má aj tri napísané knihy, Žiť svoj sen (2003), Z mojej kuchyne (2006) a Kľúč k šťastiu (2010).
