VEĽKÁ ČAUSA. Má 58 rokov a stále nastupuje za Veľkú Čausu. Peter Ďuriš je najstarším aktívnym futbalistom v regióne.
Vo februári oslávil 58 rokov
S najpopulárnejším športom začínal ako sedemnásťročný, vo februári 2015 oslávil 58 rokov. „Keď nás je menej, idem na ihrisko, no keď je hráčov dosť, priestor dám mladším spoluhráčom,“ povedal najstarší aktívny futbalista na hornej Nitre Peter Ďuriš.
Najväčší úspech dosiahol s Veľkou Čausou pred pätnástimi rokmi, kedy sa so spoluhráčmi tešil z postupu do prvej triedy. „Bola to vtedy veľká eufória, oslavy nemali konca kraja. Na ihrisku nám spieval folklórny súbor,“ spomína na úspešnú sezónu.
Hrali ako o život
Postup do vyššej súťaže však vtedy nebol spojený iba s veľkými oslavami, ale aj napínavým záverom sezóny.
„Posledný zápas sme hrali doma s Kľačnom. Potrebovali sme zvíťaziť, no a súper bojoval ako o život. Prehrávali sme 0:1, no nakoniec všetko dobre dopadlo a po výhre 4:1 sa začali veľké oslavy,“ o dôležitom zápase povedal autor krásneho gólu z priameho kopu: „Prepálil som všetko, čo mi stálo v ceste,“ pousmial sa.
Na čas sa Veľkočausania udržali v prvej triede, no po vypadnutí do nižšej súťaže to s nimi začalo ísť z kopca. Viacero sezón sa potácali na dne tabuliek, až po spojení s Malou Čausou sa futbal v obci prebral a mužstvo, v ktorom nastupuje aj najstarší hráč regiónu, obsadilo tretie miesto.
„Keď nás je málo, posilnia nás hráči z áčka, ktorí u nás aj trénujú, čím si šetria ihrisko. My zas tiež máme niekoľko dobrých futbalistov, ktorí častokrát pomôžu Maločausanom,“ hovorí o výhodách spojenia.
Peter Ďuriš (v modrom) odkopáva loptu do bezpečia. (zdroj: archív - Ivan Mriška)Za mladi bol rebel
Peter Ďuriš patrí v druhej okresnej súťaži medzi slušných hráčov, no nebolo tak vždy. Ako sám tvrdí, za mladi bol rebel, ktorý videl nejednu červenú kartu. „Dostal som dokonca aj jeden veľký trest vo výške šestnástich mesiacov za údajnú inzultáciu rozhodcu. Po čase som však napísal odvolanie a po deviatich mesiacoch mi trest odpustili,“ pokračuje futbalista, ktorý pôsobil aj na pozícii brankára. „Chytanie ma po čase omrzelo a radšej som išiel do poľa. Spomínam si však na turnaj, na ktorom som z piatich jedenástok chytil štyri.“ Najpopulárnejší šport priniesol dlhoročnému futbalistovi, tak ako každému, niekoľko zranení. V Koši mu zlomili nohu, v Malej Čause zas utrpel meniskus kolena.
„Hneď ako som vyzdravel, vždy som sa na ihrisko vrátil. Nepoznal som zranenie, ktoré by ma mohlo odradiť. Nepoznal som chrípku, nádchu či kašeľ. To by museli byť veľké horúčky, aby som nenastúpil,“ povedal Ďuriš, pre ktorého je futbal na druhom mieste po manželke.
Stará sa o ihrisko
Okrem aktívneho futbalistu Telovýchovnej jednoty pôsobí aj na funkcii predsedu klubu či správcu štadióna. Okrem toho že ihrisko kosí, každú nedeľu i naťahuje siete a kreslí čiary.
„Pred piatimi rokmi bola veľká povodeň a my sme prvú polovicu sezóny hrali stále vonku. V druhej sa našou domácou pôdou stalo ihrisko v Hradci, pretože u nás to bolo hotové oranisko. Každý sa len smial, rástli nám na ňom lopúchy, harmanček a všelijaká zelina. Keď sme s tým začali niečo robiť, každý mi hovoril, že sa na ňom už v živote hrať nebude a teraz máme jedno z najkrajších ihrísk v doline,“ hovorí o ťažkých chvíľach.
Povodne zaliali pred piatimi rokmi nielen ihrisko, ale aj šatne, kompresor či aparatúru.
„Všetko bolo znehodnotené a my sme nedostali ani korunu, pretože nič nebolo poistené. Doteraz je na fasáde hlina, Slovenský futbalový zväz nám síce poskytol sumu deväťsto eur, no tá bola v porovnaní s inými klubmi, ktorým zatopilo ihrisko, smiešna. Po tých povodniach to bolo horšie, ako keď nám pred tridsiatimi rokmi zrovnali pre výstavbu cesty ihrisko so zemou, pretože vtedy nám všetci s pomocou ťažkých strojov pomáhali s výstavbou nového.“
Na futbal nedá dopustiť
Ako hovorí najstarší aktívny futbalista, s futbalom zažil horšie i lepšie chvíle. Na svoju druhú lásku však nedá dopustiť.
„Každú stredu idem do Chrenovca-Brusna, kde sa stretávame dobrá partia starých pánov a hrávame za každého počasia. Tieto stretnutia ma stále držia pri kondičke, a tak ak mi bude zdravie slúžiť a spoluhráči s výborným trénerom Dušanom Masarykom ma budú potrebovať, vždy rád pomôžem. Dúfam, že môj rozlúčkový zápas bude v šesťdesiatke,“ uzavrel.
