PRIEVIDZA. Divákom na hornej Nitre je Afričan Gabriel Antoine Fotso Kamdem známy najmä z pôsobenia v FC Baníku Horná Nitra či Kanianky.
Naposledy hrával za Partizán Cigeľ
V poslednej sezóne sa však výborne uvidel v Partizáne Cigeľ, za ktorý zaznamenal viacero krásnych gólov.
„Veľmi sa mi páčilo aj v FC Baníku či Kanianke, no popri rodine a práci som už nestíhal tréningový proces, a tak mi chýbala kondička. V Cigli som však bol tiež spokojný, pretože som tam stretol množstvo skvelých ľudí,“ spomína na svoje posledné hosťovanie.
Špičkový futbal sa Kamdem rozhodol zavesiť na klinec, no popri práci a rodine by si stále rád zahral v nižších súťažiach. Hovorí sa o ponukách z klubov v regióne, no na skúškach bol aj v piatoligových rakúskych tímoch SC Marchegg a FC Starling. „Sám som zvedavý, ako to nakoniec dopadne. Prednosť však zrejme dám Cigľu,“ dodal.
Začínal v akadémii
Gabriel Kamdem začínal s futbalom doma v akadémii FC Camrail. Tá sa nachádza v najväčšom meste Kamerunu Douala, ktoré má 2,5 milióna obyvateľov a leží na pobreží Guinejského zálivu. Hrával tam za klub Cetef de Bonaberi.
„Doma v Kamerune som hral od ôsmich rokov až do šestnástich. Popri futbale som si spravil maturitu a išiel som ďalej študovať. Po čase som však zistil, že štúdium nestíham, a tak som ho zanechal. Začal som však pravidelne nastupovať v tretej domácej lige a hneď pri svojej premiére som nastrieľal sedemnásť gólov,“ hovorí o svojich začiatkoch s profesionálnym futbalom.
Mužstvo Cetef de Bonaberi, v ktorom Kamdem pôsobil, malo skvelú fazónu a po dvoch postupoch sa ocitlo v najvyššej súťaži. Po čase však z neho odišiel a v prvej lige pokračoval s mužstvom Camrei de Douala.
„Náš futbal sa od slovenského líši vo viacerých veciach. V Afrike sa hrá silovo a všetci hráči majú výbornú kondičku, zatiaľ čo na Slovensku sa preferuje kombinačný a technický futbal,“ porovnal.
Sme rovnakí ako ostatní
Po Africkom pohári národov sa vo viacerých médiách uvádzalo, že futbalisti čiernej pleti radi zdržujú a niekedy aj simulujú.
„Moderný futbal je proste taký. My sme rovnakí, ako všetci ostatní futbalisti. Každý chce vyhrať a každý si pomáha ako vie, či už je to Afričan, Európan či Američan,“ dodal.
Po viacerých sezónach v domácej lige prestúpil Kamdem do nemeckého Duisburgu, kde pôsobil jednu sezónu v dorasteneckom tíme. V roku 2005 sa však rozhodol prísť na skúšku do Senca, ktorý vtedy pôsobil v Corgoň lige a mal vysoké ambície.
„Trénoval som tri mesiace, no v Senci mali problém, že som mladý, a tak som sa musel opäť vrátiť domov. V Kamerune som počkal do osemnástich a prestúpil som priamo do Spartaka Trnava,“ pokračuje v rozprávaní o svojej kariére.
Nepríjemné zranenie
V legendárnom slovenskom klube hrával v hlavnom tíme proti takým súperom ako Ružomberok, Nitra či Dubnica. Počas letného sústredenia v Turecku však utrpel nepríjemné zranenie a pol roka musel pauzovať. Do hlavného tímu Spartaka sa mu už nikdy nepodarilo dostať, okúsil však hosťovania v Starej Ľubovni, Šali, Šúrovciach, Topoľníkoch či v poľskom Dolcan Zabki. Neskôr odišiel za rieku Morava do Znojma, aby následne prestúpil do Chomutova.
„Už som bol z tých hosťovaní unavený. Napriek tomu, že som útočník, väčšinou som hral ako záložník či obranca. Za štyri roky v áčku Spartaka som veľa neodohral, do zápasov som nastupoval iba sporadicky ako striedajúci hráč a nakoniec Trnava zmluvu so mnou rozviazala. Vystriedal som viacero klubov, no priateľka bola vždy mojou oporou a všade išla so mnou, za čo jej ďakujem.“
Príchod do FC Baníka Horná Nitra
Po angažmán v Chomutove prestúpil Kamdem do FC Baníka Horná Nitra. S manželkou Alenou sa usadili v garsónke v Handlovej, no po narodení dcéry Sylvie Rose sa presťahovali do Prievidze.
„S manželkou sme sa stretli v Trnave, ona tam chodila do školy a ja som hrával futbal. Padli sme si do oka a sme spolu veľmi šťastní,“ povedal.
V FC Baníku zaznamenal Kamdem viacero presných zásahov, no popri práci a rodine už trénovanie štyrikrát do týždňa nezvládal. Polroka tak hosťoval v Juniore Kanianka a neskôr v Partizáne Cigeľ.
„Robota, rodina a chodiť štyrikrát do týždňa na tréning. Tak to už na mňa bolo veľa. Prednosť som sa rozhodol dať rodine a futbal už budem hrať iba pomimo na nižšej úrovni, rád by som pomohol tímom z hornej Nitry do vyšších súťaží,“ vysvetlil.
Kamerunčan sleduje aj hokej
Gabriel má v súčasnej seniorskej reprezentácii Kamerunu veľa kamarátov, no fandí aj slovenským futbalistom.
„Sledujem aj hokej. Je to skvelý šport, veľmi sa mi páči tá atmosféra na štadiónoch a jeho rýchlosť. V Bratislave som navštívil majstrovstvá sveta a bolo to niečo úžasné,“ spomína svoj vzťah k ľadovému hokeju.
Život na Slovensku si veľmi pochvaľuje, veľkým šokom bol pre neho sneh, ktorý videl na Slovensku po prvýkrát v živote. „Na zimu som si zvykal ťažšie, no zvládol som to,“ pousmial sa.
Jeho rodina žije stále v rodnom Kamerune, no všetci mu doma fandia a držia palce. Už v blízkom období by ho mala prísť navštíviť mama.
„Teším sa na návštevu matky, no najmä z toho, že po dlhej dobe sme si konečne našli domov. V Prievidzi sme sa usadili a sme tu veľmi šťastní,“ uzavrel futbalista Gabriel Antoine Fotso Kamdem.
