Niektorí Hornonitrania váhajú: Pomáhať chudobným u nás alebo vo svete?

PRIEVIDZA. Slováci, ktorí sa radi hrdia svojou pohostinnosťou a štedrosťou, nepatria pri pomoci ľuďom v iných krajinách k najústretovejším. Vyplýva to z viacerých štatistík.

Inšpirovať Európanov, a teda aj Slovákov, aby viac bojovali proti chudobe na celom svete, má Európsky rok rozvoja 2015.

Zistiť, ako obyvateľom zo zaostalejších štátov pomáhajú Hornonitrania, je možné len veľmi ťažko. Oslovili sme preto zástupcov dvoch organizácií, ktoré pôsobia v našom regióne a pýtali sa na ich skúsenosti so štedrosťou ľudí pri zbierkach, ktoré organizujú.

Predávajú aj hračky

Za občianskym združením Berkat je Ivan Sýkora zo Sebedražia, ktorého mnohí poznajú aj ako organizátora úspešného filmového festivalu Jeden svet, ktorý sa každoročne koná v Prievidzi. Práve ten ponúka aj snímky približujúce život chudobných ľudí v rôznych končinách Zeme.

„Pri organizovaní festivalu sme nadviazali spoluprácu s českým Berkatom a novinárkou Petrou Procházkovou, ktorá je jeho dušou. Aby naša spolupráca bola jednoduchšia a efektívnejšia, založili sme Berkat Slovenko,“ vysvetlil Sýkora, ktorý mal skúsenosti aj z pôsobenia v organizácii Človek v ohrození.

Berkat podporuje napríklad transplantáciu očných rohoviek v Afganistane. Cena za ňu je vysoká, preto sa vždy operuje len jedno oko.

„Aj to však umožní pacientom, aby sa začlenili do reálneho života, mohli pracovať a študovať, čo v chudobnej krajine, akou Afganistan pre desaťročia trvajúcu vojnu stále je,  znamená veľmi veľa,“ upozornil Sýkora.

Pomáhajú aj v Maroku, v horskej dedinke Agouti, kde žijú ľudia v náročných a jednoduchých podmienkach. Podporujú štyri dievčatá a jedného chlapca v ich úsilí študovať nad rámec bežných zvyklostí základnej školy.

Berkat získava peniaze prostredníctvom zbierok, ale napríklad aj z predaja hračiek.

Navštevujú domácnosti

Inú formu získavania peňazí na rôzne projekty v chudobných krajinách využíva už dvadsaťpäť rokov kolednícka akcia Dobrá novina. Organizuje ju Združenie kresťanských spoločenstiev detí a mládeže eRko, ktoré má silné zastúpenie aj v mestách a obciach hornej Nitry. 

Kolednícke skupiny počas vianočných sviatkov prichádzajú do domácností, ktoré ich pozvú. Zvestujú im narodenie Ježiša Krista, ale poukážu aj na chudobu iných. Rodiny podľa uváženia prispejú do zbierky.

Zástupca eRka na hornej Nitre Filip Krajč hovorí, že „samotná zbierka nie je nosným zámerom kampane. Hlavným cieľom je počas najkrajších sviatkov roka, kedy sú rodiny spolu a prežívajú spoločné chvíle pokoja a radosti, poukázať na chudobu iných, ktorí také šťastie nemajú. Práve zbierkou môžeme vyjadriť podporu týmto ľuďom a preukázať solidárnosť voči nim, keď sa v plnosti štedrovečerného stola dokážeme podeliť o časť zo svojho blahobytu pre dobro druhých.“

Dobrá novina podporuje rôzne projekty v Keni, Južnom Sudáne, Etiópii, Rwande či iných krajinách. Pomáha pri budovaní alebo rekonštrukcii nemocníc a škôl, zabezpečuje vzdelávanie pre znevýhodnené deti.

Darcu treba zaujať

Koledníci z hornej Nitry sa do Dobrej noviny zapájajú od jej založenia. Podľa Krajča mnohí Hornonitrania do zbierky radi prispievajú, Dobrá novina sa pre nich stala neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.

Sýkora zo združenia Berkat nechce hodnotiť, či obyvatelia hornej Nitry prispievajú do zbierok pre tretí svet, či sa ich ochota pomôcť zvyšuje.

„Naša spoločnosť nie je príliš nastavená na štedrú pomoc.  Je to asi dané aj tým, ako sa v nej vytrácajú a devalvujú hodnoty, ako sme si zvykli na rozkrádanie a zlú správu veci verejných. Lebo to spolu úzko súvisí. Keď mám pocit, že nemám dosť ja sám, ťažko sa mi dáva iným -'cudzím'. Ale dlhodobá skúsenosť a nielen u nás v Berkate je, že často chudobnejší pomôže oveľa viac a pravidelne, na rozdiel od človeka, ktorý na to má a je bohatý, ale nie je ochotný darovať ani euro,“ zamyslel sa Sýkora.

Myslí si, že dôležitá je dôvera ľudí voči konkrétnemu združeniu. „Potrebné je aj zaujatie darcu a schopnosť presvedčiť ho, aby venoval svoje peniaze práve nášmu zámeru, lebo nakoniec 'trh' a ponuka pomoci je obrovská, stačí si vybrať.“

Sýkora upozorňuje, že u nás je zle nastavený daňový systém, pretože neumožňuje firmám ani jednotlivcom cielene podporiť nielen charitu, ale ani školstvo či zdravotníctvo.

„Aj preto mám v hlbokej úcte každého, kto sa dokáže vzdať ľubovoľnej sumy v prospech pomoci zdanlivo cudziemu človeku. Lebo dnes možno ešte viac ako inokedy v minulosti platí, že svet sa stáva jednou globalizovanou dedinou a sme vzájomne viac prepojení, ako si pripúšťame. Čerstvým globálnym príkladom je vlna utečencov z Afriky, ku ktorým sa náš štát stavia chrbtom a to je škoda. Raz nás to dobehne,“ predpovedá Sýkora.

Každý si môže vybrať

Slováci často zdôrazňujú, že netreba pomáhať chudobným v iných krajinách, že dosť ich máme aj u nás. Podobný názor majú aj niektorí Hornonitrania, ktorí sa zapojili do ankety na facebookovej stránke Prievidza.  

Podľa Sýkoru, si každý môže vybrať, komu a ako pomôže, môže si založiť svoje združenie alebo neziskovú organizáciu.

„Znie to možno trochu čudne, ale často máme my, Slováci, mylnú predstavu o reálnej chudobe a stave sveta. Isto patríme medzi osem až desať percent obyvateľov zemegule, ktorí žijú v blahobyte a ani o tom nevieme. Samozrejme, tým nezľahčujem zlú sociálnu a životnú situáciu mnohých ľudí u nás. Nakoniec, viackrát sme v minulosti pomáhali aj doma. Len z dlhodobého hľadiska sú naším nosným zameraním pomoc v Afganistane a Maroku, prípadne aktuálne na Ukrajine či v Sýrii. Ale opakujem, každý z nás si môže nájsť svoju cestu, komu a ako chce pomôcť a pomáhať. Trebárs sa môže venovať pomoci u nás doma, treba mať len otvorené srdce a ochotu obetovať svoj čas a schopnosti,“ myslí si Sýkora.

Filip Krajč z eRka zas hovorí, že sme si zvykli porovnávať sa a často poukazovať na bohatšie krajiny v snahe zdôrazniť mnohé nedostatky, ktorými spoločnosť u nás trpí.

„Je pravda, že u nás je čo zlepšovať. No na Slovensku máme dostatok zdrojov a možnosti problémy riešiť. Bohužiaľ, nie vždy tomu tak je. Dobrá novina sa však snaží nie zvyšovať blahobyt, ale poskytovať službu ľuďom, ktorí žijú na prahu ľudskej dôstojnosti, teda bez zdravotnej starostlivosti, vzdelania, strechy nad hlavou, sirotám, ktoré nemajú možnosť na lepší život a krajinám, ktoré nedokážu zabezpečiť ani len dostatok pitnej vody svojim obyvateľom,“ dodal Krajč.