PRIEVIDZA. Každých sedem rokov sa údajne život človeka mení. Verí tomu aj prievidzský výtvarník Peter Šoltó. Vlani mal štyridsaťdeväť rokov, čo podľa jeho vlastných slov znamená, že sa u neho končí sedemročná perióda. Prišiel o zamestnanie, takže verí, že päťdesiatka, ktorú oslávi tento rok, bude začiatkom niečoho nového.
Pri príležitosti životného jubilea predstavuje Peter Šoltó časť svojich diel v Art point centre (kino Baník) v Prievidzi pod názvom Stromy.
Trochu iný svet
Šoltó tvrdí, že nerád rozpráva, že nevie rozprávať. S ľuďmi najradšej komunikuje cez svoje obrazy.
„Pri každej výstave idem s kožou na trh, ľudia ma vidia odhaleného. Obrazy rozprávajú za mňa,“ hovorí umelec, ktorý má na konte výstavy nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike.
Jeho diela sú už v rôznych kútoch sveta, napríklad v Amerike, Austrálii, Nemecku či Rusku. Dominuje na nich príroda, stromy, rastliny, ale aj brány, pramene, ženy.
„Na mojich obrazoch majú svoju symboliku, dostávam ich na plátno podvedome. Neplánujem dopredu, čo namaľujem. Jednoducho tvorím a zrazu je to tam,“ hovorí Prievidžan.
Ľuďom chce cez svoje obrazy ukazovať trochu iný svet, nie ten, v ktorom sa väčšina naháňa za prácou, peniazmi a majetkami.
„Chcem, aby sa pri mojich obrazoch ľudia zastavili, načerpali novú silu, oddýchli si,“ zdôrazňuje výtvarník, ktorý pri tvorbe diel relaxuje a naberá energiu.
Maľovanie nie je jeho prácou, ale veľkou záľubou. Je vyučený stolár a tomuto remeslu, ktoré je tiež tvorivé, sa aj roky venuje.
Školské kreslenie
Umenie a tvorivosť ho sprevádzajú od detstva. Všetci v rodine totiž vyšívali, dokonca aj jeho brat. Peter Šoltó však inklinoval skôr k výtvarnému umeniu, nikdy ho však neštudoval v umeleckej škole. Nemá totiž rád, keď mu niekto niečo prikazuje, hlavne pri tvorbe.
„Ku kresleniu som sa dostal v škole, ale nie na hodinách výtvarnej výchovy. Keď počas vyučovania učiteľka niečo rozprávala a vysvetľovala, zatvárali sa mi oči, chcelo sa mi spať. Aby som ju vnímal, musel som niečo robiť. Tak som si kreslil aj so spolužiakom. Naše výtvory sme nazývali nudidlá,“ prezradil s úsmevom umelec.
Od pera či ceruzky už bolo blízko k štetcu. Berie ho do rúk vždy, keď má chuť maľovať, oddýchnuť si.
Nemá žiadny špeciálny ateliér, tvorí doma v byte, v obývačke. Ticho a pokoj nevyhľadáva.
„Potrebujem okolo seba ruch, život, manželku, ktorá je mojou chápajúcou múzou, dcéru, syna alebo zapnutý televízor,“ prekvapuje výtvarník.
Nevie, či jeho deti pôjdu v jeho stopách, k umeniu ich špeciálne nesmeruje. Syn však študuje na vysokej škole estetiku, dcéra zas pracuje s korálkami, vytvára z nich rôzne náhrdelníky.
„Idú svojou cestou, no isté je, že k umeniu majú blízko,“ dodal prievidzský výtvarník.
Kultivované metafory
„Aj keď je peter Šoltó viac maliarom snových krajín ako figuralistom, často do nich citlivo zakomponúva torzá ženských tiel ako súčasť oduševnenej prírody. Pokiaľ v ich stvárnení dominujú erotické prvky, sú vždy podané prostredníctvom kultivovanej výtvarnej metafory,“ napísala v oficiálnom materiáli k výstave Stromy Amália Lomnická.
Roman Turcel, ktorý vedie Art point centrum a sám je výtvarníkom, sa považuje za fanúšika tvorby Petra Šolta.
„Obdivujem precíznosť, hravosť, inotaje a metafory, ktoré dáva do obrazov. Je príjemné pozorovať, ako do krajiny ukrýva telá, akty alebo hudbu,“ zdôraznil Turcel.
