PRIEVIDZA. Bola to chatrná budova a pod jej strechou jediná učebňa. V nej sa tiesnili vajkovské deti v ročníkoch jedna až päť.
Keďže bola len jedna učebňa, stačil jediný učiteľ. Volal sa Štefan Šalát. Bola to dôstojná postava. Pre nás bol jednoznačnou autoritou. Veď v duchu doby patril k trojici najdôležitejších osôb v dedine. Okrem neho richtár a farár. A spájali sa s ním aj najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské aktivity, ktorými dedina žila.
Pán učiteľ bol aj organista aj režisér divadla, ktoré, samozrejme, sám inicioval. Ako predseda spolku dirigoval Spolok svätého Vojtecha, ale aj Jednotu Orla. Založil kroniku obce a dopĺňal ju plných tridsať rokov. Z kroniky sa v dobovej reči dozvedáme, že to nemal ľahké:
„V r.1908 v mesiaci júniusi zomrel náhlou smrťou František Schotteri, org.-učiteľ a r. k. školská stolica vajkovská svojim uznesením zo dňa 13. aug. 1908 vypísala na uprázdnenú org. - učit. stanicu nasledujúci súbeh...
Zpomedzi uchádzačov za vajkovského org.-učiteľa bol zvolený Štefan Šalát, obyvateľ nitr.-necpálsky, ktorý v tomto roku bol zkončil učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Na tohoto mladého, nezkúseného učiteľa čakala ohromná, úmorná práca. Mravy a poriadky v obci i vo škole boli rozorvané, ľud chudobný na krčmy zvyknutý, deti polodivoké; škola ošarpaná, nevľúdna, nečistá, nezariadená, bez pomôcok, nebezpečne nachýlenými stenami a ohnutými hradami, bola to skôr mučebňa ako učebňa, detí do 100; ustavičné doťahovanie či s rodičmi za neriadne školovanie detí, či z obecným predstavenstvom za prináležiaci plat; bol to stav na zúfanie a zutekanie. - Novozvolený org,-učiteľ zaujal stanicu 17.IX. 1908.“
Nuž veru, nevyjadroval sa lichotivo o svojich ovečkách. Napriek tomu, keď zomrel, na jeho pohrebe sa v Malých Chindiciach zúčastnilo veľa ľudí, jeho žiakov, z Lúčnice nad Žitavou (predtým Vajka Nad Žitavou).
Po dlhých rokoch som sa presťahoval na sídlisko Necpaly v Prievidzi, ale až o niekoľko rokov som sa dozvedel, že bývam v rodisku môjho prvého učiteľa. To som sa dozvedel vďaka mojim bývalým spolužiakom z cirkevnej školy.
Škola, v ktorej vyučoval Štefan Šalát. (zdroj: archív AM)V roku 2012 som prečítal e-mailové blahoželanie k meninám od spolužiaka Vladimíra. Rozišli sme sa v roku 1954 po skončení základnej školy. Takmer šesťdesiat rokov sme o sebe nič nevedeli. A odrazu jeho vinš: „Všetko najlepšie k Tvojim meninám želá Vlado". To bola bomba.
Ukázalo sa, že sa na staré kolená venuje spomienkam na našu rodnú obec. Aj po mne chcel nejaké spomienky. Nuž som vyhrabal skromnú knižočku Lúčnica nad Žitavou, ktorá bola vydaná k 880- tému výročiu prvej písomnej zmienky o mojej rodnej obci. Reku, oživím si trochu pamäť. Ako si tak v nej listujem, odrazu sa na mňa pozerá môj prvý učiteľ Štefan Šalát.
Dočítal som sa v nej aj to, že môj učiteľ sa narodil tu v Necpaloch nad Nitrou (teraz jedno z prievidzských sídlisk), kde ja teraz bývam. Starší rodáci z Necpál mi dokonca ukázali, kde stál lesnícky dom, v ktorom rodina Šalátovcov žila. A dozvedel som sa aj viaceré podrobnosti.
Pre mňa a mojich spolužiakov (medzičasom sme sa vyhľadali štyria) veľmi vzácne.
Zo štyroch mojich spolužiakov sú dvaja tiež učitelia. Ja som baník a ďalší je lesník. Sme pánu učiteľovi Šalátovi za to, ako nás vychoval, vďační a veríme, že by bol s nami spokojný.
Augustín Machata
