PRIEVIDZA. Kým Prievidza nezverejnila výsledky projektu BUK, ktorý sa venuje cudzincom žijúcom v meste, mnohí ani len netušili, koľko ľudí zo zahraničia žije medzi nami.
Na sociálnych sieťach sa však okamžite na základe výsledkov projektu a na pozadí utečeneckej krízy, ktorú rieši Európa, začali objavovať informácie, že Prievidza sa chystá na prílev migrantov, že je v tomto smere aktívna.
Radnica takéto informácie odmieta, pretože projekt nemožno spájať s prílevom utečencov.
Máme multikultúrnu skúsenosť
Na našej facebookovej stránke Prievidza sa objavil aj takýto názor: „A viete o tom, že Prievidza sa ako jedno zo siedmich miest na Slovensku zúčastňuje projektu BUK? Ide o to, že budeme aktívne zaúčať imigrantov, je to choré.“
Projekt BUK (budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy), ktorý robí Združenie miest a obcí Slovenska a v pilotnej fáze do neho vybrali sedem miest, vrátane Prievidze, prebieha už od 1. apríla 2014. Znamená to, že oveľa skôr, ako prepukol v Európe problém s utečencami.
„Výberu Prievidze do projektu predchádzala skutočnosť, že v našom meste žije veľa ľudí pochádzajúcich z iných krajín. Za všetkých môžeme spomenúť lekárov, športovcov, majiteľov prevádzok, zamestnancov v baníctve a energetike,“ povedal hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Pripomenul, že Prievidza má multikultúrnu skúsenosť, pretože je baníckym mestom. Za prácou do regiónu prichádzali v minulosti ľudia z celej Európy, ale aj iných kontinentov.
„Dnes už prítomnosť cudzincov v našom meste veľmi nevnímame a málo poznáme problémy ich komunít a rodín. Preto sme privítali možnosť vytvoriť lokálnu stratégiu k tejto problematike, ktorej hlavným cieľom je podporiť bezkonfliktné spolužitie všetkých obyvateľov,“ zdôraznil Ďureje a doplnil: „Vďaka projektu si naši zamestnanci skvalitnili odborné znalosti z tejto oblasti, získali sme analýzy sociálnej a kultúrnej integrácie cudzincov v našom meste.“
Dôležitá je slovenčina
Ukázalo sa, že cudzinci nie sú v Prievidzi príliš viditeľní. Hlavne pre jazykovú bariéru len minimálne navštevujú kultúrne podujatia a málo nadväzujú sociálne vzťahy s domácimi obyvateľmi.
Mnohí cudzinci zo štátov mimo Európskej únie si na hornej Nitre našli stále zamestnanie, viacerí podnikajú, ich deti navštevujú školy a škôlky.
Mesto považuje za dôležité, aby sa cudzinci naučili slovenčinu a tým odstránili jazykovú bariéru. Na výučbu chce radnica hľadať vhodné priestory, ale aj odborníkov, ktorí by výučbu viedli.
Samospráva tiež navrhuje organizovať raz ročne informačné dni v základných školách pre deti a rodičov z krajín mimo Európskej únie. Na webe mesta by tiež mali byť prístupné dôležité informácie pre cudzincov v ich jazykoch.
Aj na základe týchto záverov Ďureje zdôraznil, že „projekt BUK nemožno spájať s prílivom utečencov. Ak má niekto takýto postoj, tak ide o nepochopenie podstaty projektu.“
Hovorca mesta tiež informoval, že Prievidza nemá vytvorené podmienky na prijímanie utečencov a touto témou sa samospráva ani nezaoberala.
Objavili sa obavy
Projekt, do ktorého sa Prievidza zapojila, má zlepšiť integráciu cudzincov do života v meste. Niektorí z nich sa nám ozvali. Výsledky projektu aj zámery mesta do budúcnosti vítajú, zároveň však majú obavy. Na základe reakcií, ktoré sa objavujú na internete, sa boja, že niektorí ľudia sa k nim začnú správať negatívne.
„Väčšina obyvateľstva nerozoznáva pojmy migrant, ilegálny migrant alebo azylant. Byť reálnym migrantom na Slovensku je totiž v súčasnosti život ohrozujúci stav,“ napísala nám Prievidžanka, ktorá má za manžela cudzinca.
