Folklór hornej Nitry už tridsať rokov nie je bielym miestom na mape Slovenska

PRIEVIDZA. Po tridsiaty raz sa v piatok 26. a sobotu 27. júna budú konať Hornonitrianske folklórne slávnosti. Jubilejný ročník ponúkne opäť množstvo folklórnych vystúpení, predovšetkým regionálnych umelcov, ale aj viacerých hostí.

O doterajších ročníkoch slávností sme sa porozprávali s Ľudmilou Húskovou, riaditeľkou Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi, ktoré je hlavných organizátorom podujatia.

Na Slovensku je veľa folklórnych slávností. Ako sa zrodila myšlienka organizovať takéto podujatie aj na hornej Nitre?

- Impulzom k vzniku Hornonitrianskych folklórnych slávností bola iniciatíva popredného slovenského folkloristu Viliama Jána Grusku, ktorý v rokoch 1982 a 1983 navštívil región. Zmapoval zvyky a tradície v niekoľkých obciach a inicioval nácvik programov vo folklórnych skupinách, ktoré v týchto obciach pracovali, alebo práve vznikali. Folklór hornej Nitry predstavoval v tomto čase doslova biele miesto na mape Slovenska. A pritom je tento región, konkrétne Sebedražie, rodiskom zakladateľa slovenského národopisu  Jána Mjartana. Cieľom Grusku bolo predstaviť prostredníctvom ucelených folklórnych programov zvykoslovie hornej Nitry spolu so zvykoslovím Turca na Podpolianskych folklórnych slávnostiach. V roku 1983 sa v Detve predstavilo osem folklórnych skupín z nášho regiónu. Vtedy sa zrodila myšlienka organizovať folklórne slávnosti aj na hornej Nitre. Postupne vznikli ďalšie folklórne skupiny a  v roku 1984 pripravilo Okresné osvetové stredisko v Prievidzi, tak sa vtedy volala naša inštitúcia, prvý ročník Hornonitrianskych  folklórnych slávností. Svoj domov, ktorý im dal neopakovateľnú atmosféru a náboj, našli v amfiteátri na Pílach v Kamenci pod Vtáčnikom.

V ďalších rokoch sa však miesto konania slávností menilo. Prečo?

- Z Kamenca pod Vtáčnikom sa slávnosti museli po novembrovej revolúcii v roku 1989 odsťahovať, pretože sa zmenili vlastnícke vzťahy k pôde pod amfiteátrom. Organizátori slávností preto začali hľadať lokalitu, ktorá by svojou atmosférou a zázemím zodpovedala potrebám podujatia. Ak poviem, že žiadne ďalšie miesto sa už nevyrovnalo  tomu pôvodnému,  asi je v tom kúsok nostalgie, ale aj kus objektívnej pravdy. Pamätníci mi isto dajú za pravdu, že prírodná scenéria kamenčianskej hory, svieži vánok zodpovedajúci nadmorskej výške lokality,  zurčanie potôčika, ktorý lemoval amfiteáter, a počas slávností bol ozdobený rytmicky klepotajúcimi mlynčekmi, ale aj nadšenie zo začiatkov, doslova spolužitie celého Kamenca pod Vtáčnikom so slávnosťami, to sa už nedá zopakovať.

Kde sa teda konali ďalšie ročníky?

- Slávnosti putovali po amfiteátroch a kultúrnych zariadeniach v Bojniciach, Čereňanoch, Nitrianskom Rudne, Lehote pod Vtáčnikom, Remate, až zakotvili, veríme, že natrvalo, v lesoparku v Prievidzi. Našli sme tu najlepšie podmienky pre prípravu a konanie programov. Prievidzská samospráva sa k festivalu od začiatku správa mimoriadne žičlivo. Navyše, a dúfam, že to nezakríknem, aj Prievidžania si už na Hornonitrianske folklórne slávnosti našli cestu.

Menilo sa rokmi zásadne zameranie a koncepcia slávností?

- Základ, na ktorom slávnosti stoja už tridsať rokov, je v podstate nemenný. Cieľom je zachytiť prejavy tradičnej ľudovej kultúry na hornej Nitre v takých podobách, akými sú folklór, tradičné remeslá, ľudové výtvarné umenie či tradičná kuchyňa. Rozvíjať ich a podávať divákom nielen ako svedectvo minulej doby, ale hlavne ako živú a životaschopnú súčasť dneška. Vďaka dlhoročnej spolupráci s Hornonitrianskym múzeom sú slávnosti pravidelne obohacované aj o prezentáciu nášho kultúrneho dedičstva v podobe vzácnych predmetov z bohatých zbierok múzea.  Zámerom slávností je predstaviť v čo najväčšej šírke všetky folklórne súbory, skupiny, detské folklórne súbory, ktoré pracujú v dedinách a mestách hornej Nitry. Chceme, aby boli slávnosti pre nich skutočným sviatkom i zúročením celoročnej práce. Členovia programovej rady slávností pre každý ročník vypracúvajú odporúčanie pre folklórne skupiny v podobe vybranej zvykoslovnej témy, napríklad svadobné zvyky, zvyky pri krste dieťaťa, obrady spojené s mládenectvom a mnohé iné.  Detské programy sa skladajú z detských hier, piesní tancov a riekaniek.

Boli v doterajšej histórii slávností ročníky, ktoré niečím zarezonovali a zostali v pamäti divákov?

- Každý ročník je výnimočný, pretože slávnosti sú živým organizmom, do ktorého vstupuje každý rok iná energia, nálada, životné rozpoloženie, forma všetkých účastníkov vrátane divákov. A potom počasie, ktoré je v prípade tohto podujatia jedným z  hlavných účinkujúcich. A tak boli výnimočné ročníky, ktoré boli zaliate slnkom, iné boli výnimočné tým, ako lialo a tancovalo sa medzi kvapkami. Myslím si, že každý rok prináša silné umelecké zážitky. Aj keď sa nie vždy všetko na javisku podarí na sto percent, účinkujúci to divákom bohato vynahradzujú nasadením a vrúcnosťou svojho prejavu. Kto prichádza na slávnosti s otvoreným srdcom a mysľou, každý ročník sa mu stane nezabudnuteľným.

Akých najvýznamnejších hostí privítali doteraz Hornonitrianske folklórne slávnosti?

- Z posledných rokov spomeniem stálicu slovenskej folklórnej scény Jána Ambróza, ktorého sprevádzala ľudová hudba Borievka, či v tom čase vychádzajúcu hviezdu Kandráčovcov. Obe tieto telesá mali na našich slávnostiach hornonitriansku premiéru. A to je aj naším cieľom pri výbere hostí. Prinášať takých, ktorých diváci ešte nemali možnosť vidieť, alebo aspoň nie tak často. Súčasťou každých slávností je preto vystúpenie popredného slovenského folklórneho súboru a za tridsať rokov sa ich vystriedalo naozaj dosť. Akokoľvek sú vystúpenia hostí zaujímavé a atraktívne, tým hlavným je prezentácia nášho, jedinečného a neopakovateľného folklóru. A mňa preto veľmi teší, že napríklad minuloročné programy slávností, na ktorých sa ako hlavné hviezdy predstavili Detský folklórny súbor Malý Vtáčnik, folklórny súbor Vtáčnik či gajdoši z hornej Nitry, sa stretli s takou návštevnosťou i odozvou u publika, akú často nemali ani hosťujúce telesá s celoslovenským menom.