Folklór hornej Nitry už tridsať rokov nie je bielym miestom na mape Slovenska

Na slávnostiach sa počas predchádzajúcich ročníkoch predstavilo množstvo hostí, prioritou sú však stále folkloristi z regiónu. 

Folklórne slávnosti našli domov v prievidzskom lesoparku. 
Folklórne slávnosti našli domov v prievidzskom lesoparku. (Zdroj: TASR)

PRIEVIDZA. Po tridsiaty raz sa v piatok 26. a sobotu 27. júna budú konať Hornonitrianske folklórne slávnosti. Jubilejný ročník ponúkne opäť množstvo folklórnych vystúpení, predovšetkým regionálnych umelcov, ale aj viacerých hostí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O doterajších ročníkoch slávností sme sa porozprávali s Ľudmilou Húskovou, riaditeľkou Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi, ktoré je hlavných organizátorom podujatia.

Na Slovensku je veľa folklórnych slávností. Ako sa zrodila myšlienka organizovať takéto podujatie aj na hornej Nitre?

SkryťVypnúť reklamu

- Impulzom k vzniku Hornonitrianskych folklórnych slávností bola iniciatíva popredného slovenského folkloristu Viliama Jána Grusku, ktorý v rokoch 1982 a 1983 navštívil región. Zmapoval zvyky a tradície v niekoľkých obciach a inicioval nácvik programov vo folklórnych skupinách, ktoré v týchto obciach pracovali, alebo práve vznikali. Folklór hornej Nitry predstavoval v tomto čase doslova biele miesto na mape Slovenska. A pritom je tento región, konkrétne Sebedražie, rodiskom zakladateľa slovenského národopisu  Jána Mjartana. Cieľom Grusku bolo predstaviť prostredníctvom ucelených folklórnych programov zvykoslovie hornej Nitry spolu so zvykoslovím Turca na Podpolianskych folklórnych slávnostiach. V roku 1983 sa v Detve predstavilo osem folklórnych skupín z nášho regiónu. Vtedy sa zrodila myšlienka organizovať folklórne slávnosti aj na hornej Nitre. Postupne vznikli ďalšie folklórne skupiny a  v roku 1984 pripravilo Okresné osvetové stredisko v Prievidzi, tak sa vtedy volala naša inštitúcia, prvý ročník Hornonitrianskych  folklórnych slávností. Svoj domov, ktorý im dal neopakovateľnú atmosféru a náboj, našli v amfiteátri na Pílach v Kamenci pod Vtáčnikom.

SkryťVypnúť reklamu

V ďalších rokoch sa však miesto konania slávností menilo. Prečo?

- Z Kamenca pod Vtáčnikom sa slávnosti museli po novembrovej revolúcii v roku 1989 odsťahovať, pretože sa zmenili vlastnícke vzťahy k pôde pod amfiteátrom. Organizátori slávností preto začali hľadať lokalitu, ktorá by svojou atmosférou a zázemím zodpovedala potrebám podujatia. Ak poviem, že žiadne ďalšie miesto sa už nevyrovnalo  tomu pôvodnému,  asi je v tom kúsok nostalgie, ale aj kus objektívnej pravdy. Pamätníci mi isto dajú za pravdu, že prírodná scenéria kamenčianskej hory, svieži vánok zodpovedajúci nadmorskej výške lokality,  zurčanie potôčika, ktorý lemoval amfiteáter, a počas slávností bol ozdobený rytmicky klepotajúcimi mlynčekmi, ale aj nadšenie zo začiatkov, doslova spolužitie celého Kamenca pod Vtáčnikom so slávnosťami, to sa už nedá zopakovať.

SkryťVypnúť reklamu

Kde sa teda konali ďalšie ročníky?

- Slávnosti putovali po amfiteátroch a kultúrnych zariadeniach v Bojniciach, Čereňanoch, Nitrianskom Rudne, Lehote pod Vtáčnikom, Remate, až zakotvili, veríme, že natrvalo, v lesoparku v Prievidzi. Našli sme tu najlepšie podmienky pre prípravu a konanie programov. Prievidzská samospráva sa k festivalu od začiatku správa mimoriadne žičlivo. Navyše, a dúfam, že to nezakríknem, aj Prievidžania si už na Hornonitrianske folklórne slávnosti našli cestu.

Menilo sa rokmi zásadne zameranie a koncepcia slávností?

- Základ, na ktorom slávnosti stoja už tridsať rokov, je v podstate nemenný. Cieľom je zachytiť prejavy tradičnej ľudovej kultúry na hornej Nitre v takých podobách, akými sú folklór, tradičné remeslá, ľudové výtvarné umenie či tradičná kuchyňa. Rozvíjať ich a podávať divákom nielen ako svedectvo minulej doby, ale hlavne ako živú a životaschopnú súčasť dneška. Vďaka dlhoročnej spolupráci s Hornonitrianskym múzeom sú slávnosti pravidelne obohacované aj o prezentáciu nášho kultúrneho dedičstva v podobe vzácnych predmetov z bohatých zbierok múzea.  Zámerom slávností je predstaviť v čo najväčšej šírke všetky folklórne súbory, skupiny, detské folklórne súbory, ktoré pracujú v dedinách a mestách hornej Nitry. Chceme, aby boli slávnosti pre nich skutočným sviatkom i zúročením celoročnej práce. Členovia programovej rady slávností pre každý ročník vypracúvajú odporúčanie pre folklórne skupiny v podobe vybranej zvykoslovnej témy, napríklad svadobné zvyky, zvyky pri krste dieťaťa, obrady spojené s mládenectvom a mnohé iné.  Detské programy sa skladajú z detských hier, piesní tancov a riekaniek.

Boli v doterajšej histórii slávností ročníky, ktoré niečím zarezonovali a zostali v pamäti divákov?

- Každý ročník je výnimočný, pretože slávnosti sú živým organizmom, do ktorého vstupuje každý rok iná energia, nálada, životné rozpoloženie, forma všetkých účastníkov vrátane divákov. A potom počasie, ktoré je v prípade tohto podujatia jedným z  hlavných účinkujúcich. A tak boli výnimočné ročníky, ktoré boli zaliate slnkom, iné boli výnimočné tým, ako lialo a tancovalo sa medzi kvapkami. Myslím si, že každý rok prináša silné umelecké zážitky. Aj keď sa nie vždy všetko na javisku podarí na sto percent, účinkujúci to divákom bohato vynahradzujú nasadením a vrúcnosťou svojho prejavu. Kto prichádza na slávnosti s otvoreným srdcom a mysľou, každý ročník sa mu stane nezabudnuteľným.

Akých najvýznamnejších hostí privítali doteraz Hornonitrianske folklórne slávnosti?

- Z posledných rokov spomeniem stálicu slovenskej folklórnej scény Jána Ambróza, ktorého sprevádzala ľudová hudba Borievka, či v tom čase vychádzajúcu hviezdu Kandráčovcov. Obe tieto telesá mali na našich slávnostiach hornonitriansku premiéru. A to je aj naším cieľom pri výbere hostí. Prinášať takých, ktorých diváci ešte nemali možnosť vidieť, alebo aspoň nie tak často. Súčasťou každých slávností je preto vystúpenie popredného slovenského folklórneho súboru a za tridsať rokov sa ich vystriedalo naozaj dosť. Akokoľvek sú vystúpenia hostí zaujímavé a atraktívne, tým hlavným je prezentácia nášho, jedinečného a neopakovateľného folklóru. A mňa preto veľmi teší, že napríklad minuloročné programy slávností, na ktorých sa ako hlavné hviezdy predstavili Detský folklórny súbor Malý Vtáčnik, folklórny súbor Vtáčnik či gajdoši z hornej Nitry, sa stretli s takou návštevnosťou i odozvou u publika, akú často nemali ani hosťujúce telesá s celoslovenským menom. 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  2. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  4. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  1. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  2. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  3. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  4. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 855
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 947
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 452
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 216
  5. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 2 592
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 353
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 1 877
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi 1 585
  1. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  2. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  3. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  4. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  5. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  7. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  8. Ján Šeďo: Seniori, s touto vládou sme rovno Boha chytili za nohy !
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 23 958
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 574
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 349
  4. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 6 096
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 777
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 362
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 173
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 056
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  2. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  3. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  4. Dalibor Eštočák: Keď Fico miluje a oslavuje progresívcov
  5. Miloš Kmety: Skrachovala nám cestovka.
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev
  7. Juraj Droppa: Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
  8. Ján Šeďo: Seniori, s touto vládou sme rovno Boha chytili za nohy !
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 23 958
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 16 574
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 15 349
  4. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 6 096
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 777
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 362
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 173
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 056
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu