PRIEVIDZA. Ivan Belák bude po novom dorasteneckým trénerom v MŠK Žilina.
Rozhodli ste sa ukončiť činnosť v FC Baníku a prijali ste inú ponuku. Akú a prečo?
– Rozhodnutie ukončiť činnosť nebolo jednoduché, zvažoval som to dlhší čas. Ponuku som mal už aj pred rokom, ale vtedy som cítil, že musím a chcem pomôcť A mužstvu k postupu do tretej ligy, keďže nám to minulý ročník ušlo len tesne. A aj žiaci nám pred rokom postúpili do prvej ligy, a tak bolo potrebné stabilizovať všetky kategórie, trénerom pomôcť administratívne a metodicky, čo si vyžadovala licencia Grassroots potrebná pre štart v prvej lige. Keďže sa nám podarili ciele postúpiť do tretej ligy a dostať licenciu Grassroots na ďalší ročník, rozhodol som sa akceptovať ponuku od partnerského klubu MŠK Žilina do štruktúr mládeže ako tréner dorastu. Keďže som ukončil aktívnu futbalovú kariéru, chcem sa ďalej rozvíjať ako tréner a myslím si, že klub MŠK Žilina je tá správna voľba.
Aké budú vaše ciele v novom klube?
– Určite chcem presvedčiť ľudí v novom klube, že keď ma angažovali, rozhodli sa správne. Dôležité však bude napĺňať úlohy a ciele vyplývajúce z filozofie klubu.
Ste si istý, že je to krok správny?
– Na to dá odpoveď až čas, ale mám rád nové výzvy, tak, ako som pred štyrmi rokmi prišiel domov do novovzniknutého klubu FC Baník Horná Nitra. Vtedy to bol to pre mňa správny krok.
Do áčka Baníka ste sa vrátili po dlhšom zranení. Ako na toto obdobie spomínate?
– Na to obdobie sa spomína veľmi ťažko, keďže zranenie ma vyradilo na jeden a pol roka a prvé diagnózy od doktorov zneli, že futbal už hrať asi nikdy nebudem. A to bol motor, ktorý ma hnal dopredu, pretože som chcel dokázať hlavne sám sebe a ľuďom v klube, že sa na ihrisko ešte vrátim a pomôžem chalanom najviac, ako sa bude dať.
Podaril sa vám postup. Aké boli prvé dojmy, prípadne ako si na poslednú sezónu spomínate?
– Podarilo sa nám to, čo sme nedokázali pred rokom, čo je krásne. Bola to namáhavá sezóna, ale o to krajšie chutilo, keď sme nad hlavy zdvihli pohár pre víťaza IV. ligy SZ. Moje pocity boli skvelé, radosť a hlavne úľava, že sme zas o súťaž vyššie.
Aký bol váš najkrajší futbalový moment v kariére a prečo?
– Tých pekných momentov bolo veľmi veľa, ale ak by som mal nejaké vypichnúť, boli to trofeje, ktoré som získal v Matadore Púchov (Slovenský pohár) a v MŠK Žilina (majstrovský titul). A ešte by som spomenul šancu zahrať si pohár UEFA na Nou Cumpe s Barcelonou a v neposlednom rade obliecť si najcennejší dres slovenskej reprezentácie.
Čo ešte chcete vo futbale dosiahnuť?
– Keďže som ukončil kariéru hráča, chcem sa venovať trénerstvu a naďalej sa v ňom posúvať dopredu.
