NITRIANSKE PRAVNO. V areáli Centra sociálnych služieb Bôrik v Nitrianskom Pravne na začiatku tohto roku ožil malý domček, ktorý bol roky nevyužívaný. Nasťahovala sa do neho pätica mužov s mentálnymi či zdravotnými problémami. Žiť môžu samostatne, ale pod dohľadom.
Podporované bývanie takéhoto druhu je prvé v Prievidzskom okrese, pričom jeho kapacita je až pre šestnástich klientov.
Pokoj, ticho, príroda
Do montovaného domčeka, ktorý má dve poschodia, sme prišli krátko pred poludním. Muži oddychovali pri televízii či lúštení krížoviek. Naša návšteva ich rozptýlila.
„Doobeda sme upratovali vonku konáre, to robím rád,“ pochválil sa 61-ročný Michal Ševčík, ktorý pochádza z Nedožier-Brezian.
V domčeku vzniklo chránené bývanie pre mužov. (zdroj: Marián Kucman)Vyrušili sme ho pri obľúbenom lúštení krížoviek. Ochotne nám ukazuje knihy, ktoré si rád číta a prezerá. Sú medzi nimi atlasy liečivých rastlín či kniha Doktor Jajbolíto.
Pobyt v chránenom bývaní sa mu páči, má rád spoločné výlety, ale nevyhýba sa ani žiadnej práci.
V obývačke pred televízorom sedí 48-ročný Jozef Vida z Malej Čausy. Má problémy s chôdzou aj s rečou, pretože prekonal mozgovú porážku. Predtým žil v zariadení, ktoré je v Handlovej, ruch mesta mu na Bôriku nechýba.
„Sme v prírode, chodíme na prechádzky, to sú výhody, ktoré máme,“ zdôraznil Jozef.
Okolitú prírodu si pochvaľuje aj ďalší obyvateľ podporovaného bývania Ladislav Petrovič. „Máme pokoj, ticho a už sa teším, keď pôjdeme na huby,“ prezradil.
Michal Ševčík rád číta knihy a lúšti krížovky. (zdroj: Marián Kucman)Nutnosť dohľadu
Muži žijúci v domčeku sú samostatní, pokojne môžu ísť sami na prechádzky, zájsť do blízkeho Nitrianskeho Pravna. Potrebujú však dohľad. Napríklad pri podávaní liekov, usmernenie potrebujú pri niektorých činnostiach či získavaní návykov.
„Vstávajú okolo šiestej, pol siedmej. Nasleduje ranná hygiena a komunita. Povieme si, čo kto ráno urobí, čo nás čaká počas dňa,“ povedal jeden z ergoterapeutov Miroslav Holček.
Niektorí si dajú ráno aj kávu a idú na raňajky. Počas dňa ich čakajú rôzne práce vonku, chodia na výlety, zúčastňujú sa na akciách, ktoré sa konajú na Bôriku, hrajú sa hry, čítajú, sledujú televízny program.
„Rozhodujúce je počasie, podľa neho upravujeme program. Začínajú sa majstrovstvá sveta v hokeji, takže budeme spoločne pozerať zápasy, možno si pripravíme aj tipovaciu súťaž,“ prezradil Holček.
Muži si cibria manuálnu zručnosť nielen pri práci vonku, ale aj vo vnútri. Napriek tomu, že stravu majú počas celého dňa zabezpečenú, občas si spolu niečo navaria, samozrejme, pod dohľadom.
„Od rána do večera je s nimi sociálny pracovník, v noci nastupuje zdravotná sestra. Chceli by sme dosiahnuť, aby aj oni cítili zodpovednosť za seba, za dom, v ktorom bývajú,“ naznačil Holček.
Doplnil, že „všetko robíme tak, aby sme ich pripravili akoby na samostatný život, aj keď možno vždy budú žiť v nejakej komunite.“
Chlapi na Bôriku sledovali majstrovstvá sveta v hokeji. (zdroj: Marián Kucman)Od šestnásť rokov
Podľa sociálneho zákona, v ktorom sa hovorí o podporovanom bývaní, môžu v takomto zariadení bývať muži od 16 do 62 rokov.
„Bývanie u nás musí odporučiť lekár. Klienti tiež musia splniť aj ďalšie podmienky dané zákonom. Znamená to, že nejde len o ich zdravotné problémy, ale aj sociálne. Takže môže ísť o bývalých bezdomovcov, ale tiež ľudí, ktorí sa dostali z rôznych závislostí, prípadne boli týraní,“ vysvetlil ďalší ergoterapeut Rudolf Kollár.
Napriek tomu, že o takýto typ zariadenia bol v regióne záujem, jeho kapacita zatiaľ naplnená nie je.
„V poradovníku máme ďalších záujemcov, sú však posudzovaní, či môžu žiť v našom podporovanom bývaní,“ povedal riaditeľ Centra sociálnych služieb Bôrik Róbert Orság.
Prijímajú ľudí nielen z hornej Nitry, ale z celého Trenčianskeho kraja, pretože ten je ich zriaďovateľom.
„Centrum sociálnych služieb je s chráneným bývaním prepojené cez spoločné podujatia či brigády. Rozdiel je, že muži v domčeku sú viac samostatní, majú podmienky, ktoré im umožňujú žiť ako v bežnom rodinnom prostredí. Tí, ktorí majú nad nimi dozor, ich len usmerňujú, manažujú ich činnosti,“ zdôraznil Orság.
Ešte jeden vchod
Domček, v ktorom pätica mužov žije, bol postavený, či skôr zmontovaný, ešte v roku 1985. Špeciálne využívaný nebol, kedysi v ňom bývali chlapci na civilnej službe pôsobiaci na Bôriku. Na dvoch poschodiach sú viaceré izby, dve kúpeľne s toaletou, kuchynka, spoločenská miestnosť.
Zákon určuje, že v rámci chráneného bývania môže žiť šesť ľudí. Pokiaľ chcú na Bôriku poskytnúť služby ďalším mužom, musia domček rekonštruovať.
„Pravdepodobne by vznikol ešte jeden vchod, takže by boli dve samostatné bývania, každé pre šesť ľudí,“ priblížil Holček.
Odchádzame v čase obeda. Muži z domčeka sa naň vybrali do budovy centra sociálnych služieb. Mali dobrú náladu, vtipkovali s ergoterapeutmi, usmievali sa. Aj takto potvrdili, že spoločne sa im pod jednou strechou žije dobre.
Centrum sociálnych služieb Bôrik
Zariadenie v prírodnom prostredí poskytuje klientom celoročnú starostlivosť. Má 216 lôžok a patrí k najväčším svojho druhu.
Dvesto postelí je určených pre seniorov, ktorí potrebujú starostlivosť, šestnásť je v rámci podporovaného bývania pre mužov vyžadujúcich dohľad.
Klienti na Bôriku majú možnosť tráviť aktívne svoj voľný čas. Využívať môžu knižnicu, k dispozícii majú počítače, spoločenské miestnosti, rehabilitačný komplex, pracovnú dielňu, telocvičňu. Pravidelne sa v zariadení konajú kultúrne a spoločenské akcie ako napríklad karneval, tanečné zábavy pri živej hudbe, športové súťaže, opekanie. Veriaci majú možnosť navštevovať kaplnku, kde sa pravidelne konajú sväté omše.
