Obce a mestá hornej Nitry sa poučili. Pri získavaní peňazí viac spolupracujú

KOCURANY. Starosta Kocurian Vojtech Čičmanec je na najbližšie štyri roky predsedom Združenia miest a obcí hornej Nitry.

S novým predsedom sme sa porozprávali, čo v súčasnosti najviac trápi samosprávy, ale odpovedal aj na otázku, prečo je pre obce a mestá výhodné spájanie do združenia.

Na prvom sneme obcí a miest hornej Nitry po komunálnych voľbách vás všetci prítomní starostovia a primátori  jednohlasne zvolili za predsedu združenia. Prekvapilo vás to?

- Predovšetkým ma potešila podpora od kolegov z jednotlivých mikroregiónov či dolín okresu. Väčšina práve mňa ešte pred snemom navrhla za predsedu. Prijal som túto ponuku uvedomujúc si zaťaženie, ktoré prinesie, ale aj zodpovednosť voči kolegom pri napĺňaní ich predstáv. Z handlovskej doliny prišiel návrh, aby sa o post uchádzala primátorka Prievidze Katarína Macháčková, tá sa však pred voľbou tejto možnosti vzdala. Vážim si dôveru, ktorú som dostal. Možno je to aj preto, že patrím k dvom služobne najstarším starostom v okrese.

Pripravujete zmeny vo fungovaní združenia?

- Chystáme zmeny stanov, ktoré sa odvíjajú od záverov   celoslovenského snemu Združenia miest a obcí Slovenska. Niektoré zmeny budú formálne. Chceme definovať, či menšie celky v okrese budeme nazývať mikroregióny alebo doliny. Hovoriť budeme aj o zastupiteľnosti v rade nášho regionálneho združenia. Navrhuje ho primátorka Prievidze, ktorá by privítala, keby ju mohol v niektorých prípadoch v rade zastupovať viceprimátor.

Prečo je pre obce a mestá výhodné spájanie do združenia?

- Je to, podľa mňa, nutnosť. Obce a mestá majú svoje záujmy a združujú sa, aby ich presadzovali. Členovia ZMOS-u sú členmi legislatívnych komisií, ktoré pripravujú zákony. Tvoria ich odborníci, ale predsa len starostovia a primátori majú skúsenosti z praxe.

Spomeňte konkrétne problémy, ktorých riešenia ovplyvnili názory starostov a primátorov.  

- Aktuálne sa hovorí o vplyve obcí a miest na fungovanie základných a materských škôl, ktoré majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Stáva sa, že niektoré samosprávy nemajú dosah na riaditeľov škôl, na chod školy napriek tomu, že im poskytujú peniaze. Upozornili sme na to a máme prísľub premiéra, že sa v tomto smere legislatíva zmení. Predseda vlády tiež pre budúci rok prisľúbil pre samosprávy vyššie podielové dane, pretože neustále upozorňujeme, že ich súčasná výška nie pre chod obcí a miest dostatočná.

Samosprávy sa už dlhšie dožadujú zmien aj v zákone o verejnom obstarávaní. Prečo?

- Pre obce platí, že pokiaľ má zákazka hodnotu tisíc eur, musí prejsť cez elektronické obstarávanie vo výške tisíc eur. Podľa nás je to nízky limit, pretože zbytočne v mnohých prípadoch zaťažuje obce, neumožňuje dať zákazku napríklad domácemu podnikateľovi, ale pre pár desiatok eur ju získa firma z iného regiónu. Pritom zo zákona o obecnom zriadení vyplýva, že máme povinnosť zabezpečovať ekonomický rozvoj a činnosť podnikateľov. Na nátlak združenia by limit mohol byť tri alebo päťtisíc eur. Napríklad v Čechách je hranica pre obce dva milión korún.

Naše samosprávy nie sú spokojné ani s novým zákonom o odpadoch. Čo im najviac prekáža?

- Obce majú povinnosť odpratať na svoje náklady čiernu skládku aj zo súkromného pozemku, ak nie je jasné, kto ju založil. Je to nelogické a v rozpore s inými zákonmi, pretože obec nesmie investovať peniaze do súkromného majetku.

Problémy, ktoré sme spomenuli, trápia všetky obce a mestá na Slovensku. Majú samosprávy na hornej Nitre svoje špecifické starosti?

- Samozrejme, majú. Chcel by som, aby sme ich riešili na krátkych poradách. Starostovia a primátori sú zaneprázdnení, poldňové či celodenné rokovania sú zdĺhavé. Preto, ak vyvstane problém, aktuálne sa k nemu stretneme a budeme ho spoločne riešiť. Naposledy sme hovorili o rýchlostnej ceste R2. Starostka Dolných Vesteníc totiž dostala list od ministerstva dopravy, v ktorom ju informujú, že úsek cesty od Novák smerom do Dolných Vesteníc bude hotový až v roku 2035. Nerozumieme prečo, je to pre nás nepochopiteľné. Vo vládou schválenom strategickom dokumente rozvoja infraštruktúry na Slovensku sa hovorí o roku 2020. Budeme sa pýtať na ministerstve dopravy, prečo došlo k zmene. Kvalitná cesta medzi hornou Nitrou a Trenčínom je pre náš región bytostne dôležitá, preto jej budeme naďalej venovať pozornosť.

Samosprávy môžu napredovať aj vďaka peniazom z eurofondov. Spolupracujú obce a mestá regiónu v tejto oblasti?

- V minulých rokoch sme všetci vypracovávali projekty, súperili o peniaze, nespolupracovali sme. Zistili sme, že to nebola správna cesta. Obce a mestá sa budú aj naďalej snažiť získať peniaze z rôznych programov, no zároveň sme vybrali niekoľko projektov, ktoré sú regionálne a spoločne ich chceme podporovať. Začalo totiž programové obdobie 2014-2020 a my chceme byť aktívni. Preto sme zaslali naše požiadavky a projekty do Regionálnej integrovanej územnej stratégie, ktorú pripravil Trenčiansky kraj. Cez ňu bude rozdeľovať peniaze získané z Bruselu. Vzniklo osem komisií, ktoré budú rozhodovať o projektoch a v každej z nich má náš okres zastúpenie. Som rád, že sme v rámci Združenia miest a obcí hornej Nitry dosiahli konsenzus a spoločne presadzujeme najzásadnejšie projekty. Verím, že práve s nimi uspejeme.   

Stanovili ste si aj vy osobne ciele, ktoré vo funkcii predsedu združenia chcete dosiahnuť?

- Predovšetkým chcem združenie udržať v takejto forme, pretože sú v ňom zastúpené všetky obce a mestá okresu, čo na Slovensku nie je bežné. Budem sa všetkých snažiť počúvať a pomáhať im riešiť ich problémy. Zmenu chcem v oblasti vzdelávania pracovníkov samospráv. Sme súčasťou regionálneho vzdelávacieho centra v Nitre, takže tam sme doteraz chodili na školenia. Teraz však chceme presadiť, aby lektori prišli k nám do regiónu. Ušetríme tým náklady a na školení sa bude môcť zúčastniť aj viac ľudí. Už sa nám v tomto smere podarilo dohodnúť školenie na hornej Nitre k dani z nehnuteľností, ďalšie budú k stavebnému zákonu či k zákonu o odpadoch.