NEDOŽERY-BREZANY. Sedemdesiat rokov od skončenia druhej svetovej vojny majú Nedožery-Brezany knihu, ktorá približuje roky 1938 až 1945 v tejto obci.
Jej autorom je Martin Vitko, ktorý pracuje v Historickom ústave Masarykovej univerzity v Brne. K hornej Nitre má však blízko, z Nedožier-Brezian sú jeho starí rodičia.
Autentické výpovede
Kniha „Z dejín obcí Nedožier a Brezian z rokov 1938 – 1945“ vznikla za zaujímavých okolností.
„Martin Vitko pripravoval bakalársku prácu o účasti obyvateľov Nedožier v druhej svetovej vojne, preto som mu poskytla literatúru,“ hovorí vedúca Obecnej knižnice v Nedožeroch-Brezanoch Eva Kucharovičová a pokračuje: „Magisterskú prácu venoval partizánskej skupine Žiar, pričom v nej chýbalo viac informácií z z vojnového obdobia v Brezanoch. Pripomenula som mu to, a tak vznikol nápad, že všetky informácie zhrnie a pripraví knihu, ktorá priblíži obdobie vojny v Nedožeroch aj Brezanoch.“
Zohnať peniaze na publikáciu nebolo jednoduché, nakoniec sa to podarilo. Kniha má viac ako stopäťdesiat strán, obsahuje asi osemdesiat fotografií a viacero kapitol.
Vitko približuje celkovú situáciu v štáte, no hlavnú pozornosť venuje Nedožerom a Brezanom, ľuďom z týchto obcí, ktorí sa zapojili do odboja, predovšetkým Slovenského národného povstania. Opisuje ich neraz spletité osudy, prináša priame svedectvá účastníkov bojov, ale aj úryvky z denníka, ktorý písal jeden z obyvateľov Nedožier, keď bol v zajateckom tábore.
„Autor ponúka čitateľom pohľad aj na obdobie po potlačení povstania. Píše o udávaní a zatýkaní, ale aj o hrozbe vypálenia Brezian. O to, že sa tak nestalo, sa pričinili farár so starostom. Dojemný je príbeh o farárovi, ktorý kľačal pred nemeckým vojakom a prosil ho, aby obyvateľov nechal žiť a zobral si jeho život,“ spomenula Kucharovičová.
Bez pamätníka
Obdobie vojny pripomínajú miesta nad Nedožermi-Brezanmi, kde boli bunkre. Už po dvanásty raz k nemu Pozemkové spoločenstvo Žiar Nedožery organizovalo výstup. A práve zemou z týchto miest pokrstili novú knihu.
Kucharovičová, ako správkyňa knižnice, sa z nej teší, pretože ponúkne súčasnej generácii obraz o dobe spred sedemdesiatich rokov.
„Dôležitá je tiež preto, že pripomína všetkých z obce, ktorí bojovali za slobodu. Nemajú žiadny pamätník, v obecnom múzeu je len tabuľa s menami tých, ktorí padli počas prvej a druhej svetovej vojny,“ upozornila Kucharovičová.
Zaujímavosťou zoznamu je, že pri menách sú aj prídomky, teda zľudovené mená, aby boli ľahko identifikovateľné.
