Bol medzi nimi aj Marek Skáčik z Lazian, ktorý navyše ako zástupca bojnického dekanátu mohol ísť na sv. prijímanie priamo k Svätému Otcovi.
„Keď sa ma pán dekan z Bojníc spýtal, či by som chcel ísť na prijímanie priamo k pápežovi, odpovedal som jednoznačne áno. Prežíval som radosť, no nejako som to nevedel vychutnať. Až keď som tam na banskobystrickom námestí stál pod tribúnou a videl som prichádzať Jána Pavla II., uvedomil som si, aký úžasný zážitok môžem prežiť,“ spomína Marek. Keďže sa dostal až do blízkosti hlavy katolíckej cirkvi, mal špeciálnu pozvánku v taliančine. „S ňou som sa mohol dostať do špeciálneho sektoru. Mne sa vtedy podaril husársky kúsok, pretože som sa tam dostal bez akejkoľvek kontroly, neprešiel som žiadnym detektrom,“ hovorí s úsmevom. Najväčším zážitkom pre Mareka však bolo samotné stretnutie s pápežom pri sv. prijímaní. „Možno len na sekundu, či dve sme si pozreli priamo do očí. Mal ich nádherne belasé a bolo v nich niečo veľmi upokojujúce.“
Marek Skáčik patrí do generácie mladých ľudí, ktorí iného pápeža nepoznali, nezažili. „Aj preto som ho asi vnímal ako bežnú súčasť môjho života. Bol pre mňa tým, kto nad všetkým drží ochrannú ruku. Vážil som si na ňom, že ak sa objavili vo svete nejaké problémy, dokázal sa k nim otvorene vyjadriť. Jeho postoje boli vždy jasné a zrozumiteľné. Asi aj preto si ho vážili politici celého sveta. Bol pre mňa silnou osobnosťou, ktorá sa snažila kresťanské hodnoty presadiť do všetkých oblastí života.“
Aj keď každý čakal, že koniec života Jána Pavla II. sa blíži, predsa správa o jeho smrti hlboko zasiahla každého. Marek Skáčik pocítil v tom momente veľký smútok a stratu. „Asi až s odstupom času pochopím, čo všetko pre mňa znamenal, čo znamenal pre celý svet.“