Veľká rozlúčka s tohtoročnou sezónou sa začala v sobotu ráno karnevalom na lyžiach. Určite sa oplatilo nezostať sedieť doma. Nie každý deň môžete vidieť po zasnežených svahoch lietať bosorky, čertov, včielky, či malé princezné. „Súťaže boli pripravené najmä pre detičky,“ povedal nám Jozef Miština, riaditeľ strediska postihnutej mládeže Remata: „Vyhral každý. Či už cenu za najkrajšiu masku, za najlepší výkon na lyžiach alebo za masku, ktorá najkrajšie tancuje. “ Plyšovú hračku za najkrajšiu masku získal malý čertík. Keď chodil, neustále padal, ale hneď ako ho postavili na lyže, už sa pohyboval jedna radosť. 
Veselosť a smiech vystriedal napoludnie nárek a plač. Začal sa pohreb, najsmutnejšia chvíľa pre všetkých milovníkov bieleho športu. Prišiel čas pochovať lyže. So všetkou dôstojnosťou sa pobral sprievod karnevalových masiek k pripravenému hrobu. Samozvaný „kňaz“ odriekal špeciálne obradné formule vymyslené pri pohári vareného vína. Ešte aj počasie akoby smútilo za zosnulými lyžami. Slniečko ani raz nepozrelo na smútočný dav. „Tak už si nás opustila naša lyžiarska sezóna, jajajaj,“ kvílili všetci. Definitívne naposledy sa na Remate lyžovalo prvý aprílový víkend. Aprílový sneh si ešte užili počas víkendu aj na Fačkovskom sedle. So zimou sa rozlúčili už v marci lyžiarske strediská Poruba, Lehota pod Vtáčnikom, Homôlka – Valaská Belá
V sobotu nemal smútok konca kraja, ale už v pondelok lyžiari zmobilizovali všetky športové sily, aby naplnili tohtoročný rematský sen. „Začiatkom tohto roku sme si povedali, prečo nezapísať Rematu do Guinessovej knihy rekordov,“ hovorí s nadšením paralympionik Jozef Miština, „Ešte nikdy sa nikto nepokúsil urobiť rekord v hromadnom zjazde na lyžiach v závese s horolezeckým lanom . My sme náš pokus nazvali Rematský vlak.“ V Alpách sa síce pokusy o spoločný zjazd robili, ale iným štýlom a boli neúspešné. Krásne počasie originálnemu nápadu prialo. Niekoľko minút po dvanástej hodine sa 132 ľudí spojených lanom pomaly začalo spúšťať dolu svahom. Komisári dohliadajúci na platnosť rekordu upozornili, že pokus budú považovať za platný vtedy, keď prvý vo vláčiku nespadne. Na rušeň sa zahral Jozef Miština a nezlyhal. Prvý pokus bol úspešný. 
Cieľom druhého spoločného zjazdu už bolo len zabávať sa. Vláčik sa opäť spustil za tónov piesne Ide, ide mašinka. Tentokrát to lyžiari nemali také jednoduché. Prvý z nich zamieril priamo do snežného tunela. Pády a smiech sa miešali dohromady. Zdola bolo vidieť vo vzduchu ruky i nohy. Druhý pokus síce nebol platný, ale svoj účel splnil. Zabavili sa určite všetci.
