Zariadenie sociálnych služieb oslávi desiate výročie otvorenia
Napriek tomu, že za toto „privilégium“ zaplatili privysokú cenu, majú šancu svoje „večné“ detstvo prežiť pekne a zmysluplne. A to vďaka ľuďom, ktorým na nich záleží. Presne takí stáli pred viac ako desiatimi rokmi pri vytváraní Nového domova, centra sociálnych služieb v Prievidzi. Bola to hŕstka nadšencov, ktorí už vtedy mysleli na budúcnosť „večných“ detí, na časy, keď už im ich najbližší nebudú môcť byť na blízku. Keď síce fyzicky dospejú, avšak duševne budú stále tými istými deťmi, ktoré potrebujú ochranu aj lásku.
Zo škôlky Nový domov
„Pred 11 rokmi ma oslovili niekoľkí rodičia, ktorí chceli pre svoje postihnuté deti zabezpečiť nový, náhradný domov. Aby mali kde byť, keď už ich fyzické a psychické sily nebudú stačiť na ich opateru,“ spomína riaditeľka Nového domova Gabriela Mináriková. O práci s postihnutými deťmi už vtedy vedela svoje, pretože niekoľko rokov pôsobila aj v špeciálnej škôlke. Vedela aj to, že rodičia takýchto detí bývajú občas so silami v koncoch, a to fyzicky i psychicky, a tak je zariadenie poskytujúce celodennú či týždennú starostlivosť pre nich často jedinou šancou. „Našli sme vhodný objekt, bývalú škôlku, a požiadali o jej prenájom. Dostali sme súhlas, a potom už nasledovali stovky brigádnických hodín, počas ktorých sme si budovu zrekonštruovali a pre deti vybudovali spálne,“ hovorí riaditeľka. Slávnostného otvorenia sa dočkali presne 3. apríla 1995.
S vypätím síl
Prevádzkovať neštátne zariadenie poskytujúce sociálne služby nie je žiadny výhodný biznis. Aj preto v Novom domove hovoria, že ani jeden rok nebol ekonomicky jednoduchý. Pred desiatimi rokmi začínali s 15 deťmi, dnes ich majú 22. Počet pracovníkov je však stále rovnaký, jedenásť. „Zvládame to s vypätím síl, ale ekonomika nám viac nedovolí. Stále musíme hľadať nové zdroje financovania, aby sme to utiahli. Našťastie, je tu možnosť získať prostriedky z rôznych grantov a projektov, takto sme si už pomohli viackrát. Zo získaných peňazí sme zrekonštruovali sociálne zariadenia, vybudovali garáž, kúpili mikrobus. Dali sme si do poriadku dvor, vybudovali chodníky, altánok, preliezačky, hojdačky,“ pokračuje G. Mináriková. Jej veľkým prianím je, aby mohlo byť čo najviac peňazí použitých práve na vytvorenie lepších podmienok pre klientov, nielen na „prežitie“ zariadenia.
Malé veľké pokroky
„Nikdy sme sa nezmierili s myšlienkou, že tieto deti by mali byť na okraji spoločnosti, že sú pre ňu neužitočné. Naopak, tieto deti potrebujú mať pocit, že sú potrebné, že sa môžu realizovať,“ hovorí riaditeľka. Aj preto začali v Novom domove trochu experimentovať a skúmať, ako klientov stimulovať k ďalším pokrokom. Mladšie deti preto učia písmenká a čísla, spájať slabiky, podpísať sa. Starších zase zapájajú do rôznych pracovných činností, k dispozícii majú tkáčsku, krajčírsku a stolársku dielničku. Na záhrade zase môžu sadiť stromčeky, kríčky, pestovať zeleninu či jahody. „Nejde o žiadne pracovné výkony, skôr o možnosť sebarealizácie. V tomto smere totiž aj rodičia často robia chybu, keď svoje postihnuté dieťa nechávajú len nečinne sedieť a o všetko sa starajú. V rámci svojich možností môže aj takéto dieťa niektoré úkony zvládnuť aj samo. Preto sa tešíme z každého pokroku, ktoré u nás dieťa urobí. Sú síce malé a ťažšie sa k nim dopracovávame, ale stoja za to,“ vysvetľuje G. Mináriková.
Večné deti
Najmladší z klientov Nového domova má 7 rokov, najstarší 43. Niektorí z nich sú v domove už od jeho založenia, teda celých desať rokov. Toto zariadenie totiž dáva postihnutým perspektívu dožitia. „Máme celodennú a týždennú starostlivosť. Od budúceho roka by sme však chceli začať poskytovať aj celoročnú,“ hovorí o zámeroch na najbližšie obdobie riaditeľka Nového domova. Podľa nej je táto forma starostlivosti výhodná najmä pre ťažšie typy postihnutia. Navyše, rodičia nemusia za deťmi dochádzať do vzdialených zariadení, ale môžu ho mať na blízku a navštíviť ho, či vziať si ho domov kedykoľvek. Pri takomto pobyte teda dieťa nestatí kontakt s rodinou, ktorá je, najmä po citovej stránke, nenahraditeľná. A tak majú „deti“ z Nového domova jednu rodinu a dva domovy.
Ak máte záujem nazrieť do sveta „večných“ detí, alebo získať viac informácií, využite možnosť, ktorú Nový domov ponúka 7. apríla 2005 počas Dňa otvorených dverí. Nachádza sa na sídlisku Kopanice, na Ul. energetikov a práve v tento deň budú jeho obyvatelia oslavovať desiate „narodeniny“.
