Patrí medzi nich aj Ján Procner, ktorý v podzemí v rôznych profesiách robil viac ako tridsať rokov. „Boli sme banícka rodina, všetci sme v nej pracovali. Baňa bola našou láskou. Nechodili sme tam len preto, aby sme zarobili peniaze. Mali a stále ju máme radi. Robota to bola ťažká, ale krásna,“ vyznáva sa J. Procner
Svoj vzťah k bani a baníckej robote dlhé roky vyjadruje vo svojich rezbárskych dielach. Kým v minulosti v nich zobrazoval život, ktorý pulzuje v podzemí, neraz aj s humorným podtextom, dnes sú jeho diela smutnejšie. „Moje posledné práce sú akoby dokumentom tejto doby, ktorá je pre handlovskú baňu veľmi skľučujúca,“ hovorí J. Procner. V poslednom diele znázornil vo viacerých symboloch umierajúcu baňu, ktorú vždy u neho symbolizovala žena. Tentoraz má strhanú, takmer smrteľnú tvár, mŕtvolné oči. Banské symboly sú už polámané. Baník len spomína a pozerá do prázdnej štôlne. Prsia, ktoré kedysi boli symbolom života a obživy, ukazujú teraz len „figu borovú“. Baníci sú už ľahostajní, žijú v beznádeji a v rukách držia fľašku. Náradie, ktoré predtým používali, je bez povšimnutia, len tak pohodené. Z bane vychádzajú posledné vozíky a s nimi aj potkany, ktoré tam už bez baníkov nezostanú.
Ján Procner aj do tohto svojho diela, tak ako aj pri ostatných rezbárskych prácach, vložil svoje pocity a myšlienky. „Je mi smutno, že baňa v našom meste umiera. Všetko sa ničí, zabúda sa na jej bohatú históriu. Čo tu zostane pre Handlovčanov, keď ju úplne zatvoria? Veď už dnes tam robia Poliaci, nie naši ľudia. Na všetko, čo táto baňa priniesla nám všetkým, nikto nemyslí.“ Svoje smutné pocity J. Procner neprenáša len do dreva, ale aj do textov piesní, ktoré začal tvoriť, opäť hlavne s baníckou tematikou. Spieva ich so svojou dcérou, no niektoré z nich sa už dostali aj do repertoáru Folklórneho súboru Hájiček z Chrenovca-Brusna.
S dielami rezbára Jána Procnera sa môžete stretnúť v jeho súkromnej galérii, ktorú má priamo v rodinnom dome, pričom vo vystavených exponátoch ponúka aj bohatú históriu Handlovej a tunajšej bane. Do konca marca sú jeho rezbárske práce vystavené aj na netradičnom mieste – v podzemí, v štôlni Bazal v handlovskej bani. V druhej polovici apríla by sa jeho osobité diela mali objaviť na výstave aj v Mestskom kultúrnom stredisku v Bojniciach.
