Po týždni sa zo severskej krajiny šťastne a hrdo vrátili Patrícia Bartolenová, Ivana Francová, Petra Cimingová, Lenka Ďurtová a Michaela Šúniková spolu s trénerom Františkom Klementom ml.
„Šampionát sa konal v Gällivare, ktoré leží celkom na severe za polárnym kruhom“, začína svoje rozprávanie Michaela Šúniková a pokračuje: „Po prvýkrát sme leteli lietadlom a bolo to úžasné. Bývali sme v dvojposchodových chatkách so šiestimi posteľami. Usporiadatelia boli milí, ukázali nám svoje mesto. Navštívili sme múzeá, galérie i základnú školu, ktorá je spojená s materskou školou. Vo Švédsku nie sú v školách triedy podľa ročníkov, ale špecializované učebne, žiaci sa v nich počas vyučovania vymieňajú. V inej triede je matematika, v inej nemčina a podobne. Stoly sú usporiadané do tvaru písmena U, v každej triede sú počítače. Žiaci majú k dispozícii veľké tabule, priestranné lavice a nádherné triedy.“
Aká bola krajina? A akí sú domáci obyvatelia? Na to odpovedala Ivana Francová: „Švédsko je hornatá krajina, cez deň teploty klesali až na – 20°C, v noci mrzlo až do – 30°C. Slnko vyzeralo celý deň tak, ako keby práve zapadalo. Švédi sú urastení blonďáci, s modrými očami a dlhými vlasmi.“ Reprezentantkám ZŠ v Kamenci p/Vt. sa na súťažnom poli darilo.
„Obsadili sme celkové piate miesto, pretekali sme v disciplínach 4 km korčuliarskym štýlom a v štafetách 3 x 1 km klasickým štýlom. Otvárací ceremoniál bol zameraný na prezentáciu Švédska, organizátori premietli polárnu žiaru“, sumarizuje Patrícia Bartolenová.
Všetkým dievčatám sa pobyt páčil. Ivana Francová spomína: „Ochutnali sme aj sobie mäso, bolo sušené a dobre nasolené. Počas pobytu sme nadviazali nové priateľstvá s lyžiarmi s Rakúska, Anglicka, Bulharska a dorozumeli sme sa aj s Iránčanmi. Majstrovstvá sa nám veľmi páčili, sme radi, že sme mohli reprezentovať našu krajinu“.
