Ak vás navyše neustále „bombarduje“ otázkami, nad ktorými musíte aj vy chvíľu rozmýšľať, ťahá ho to k písmenám a číslam a k jeho najobľúbenejším „hračkám“ patria knihy, asi by ste sa mali obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu. Možno je vaše, trochu „zvláštne“ dieťa, nadpriemerne nadané a bola by veľká škoda neumožniť mu špeciálne vzdelávanie. V Prievidzi navyše existuje škola, ktorá intelektovo nadaným deťom ponúka možnosť alternatívneho vzdelávania. Do projektu ERIN na ZŠ Mariánskej je v súčasnosti zapojených už takmer 30 detí a o jeho špecifikách sme hovorili so samotnou autorkou – psychologičkou Jolanou Laznibatovou.
-Každý rodič túži po šikovnom a nadanom dieťati. Málokto však vie, že život s intelektovo nadaným dieťaťom nie je až taký jednoduchý. Vy sama ste sa vyjadrili, že nadpriemerne nadané deti sú svojím spôsobom postihnuté...
„Tieto deti sú „postihnuté vzdelaním“. Tak, ako sa v populácii okrem priemerných detí vyskytujú aj deti podpriemerné, na opačnom póle stoja tie nadpriemerné. Aj ony si preto vyžadujú špeciálnu pozornosť a špeciálne vzdelávanie. Prečo? Pretože sú jednoducho iné. Tieto deti sú oveľa citlivejšie, zraniteľnejšie ako ich rovesníci, bývajú uzavreté, nechýba im kolektív, ťažšie sa prispôsobujú autorite. Na veci okolo seba si vytvárajú vlastný názor, ktorý dokážu korigovať, len ak ich presvedčia jasné argumenty. Hovorí sa, že v detskom tele majú rozum dospelého, a práve preto potrebujú zvláštny prístup – pedagogický i psychologický.“
-Takže nadpriemerne nadané dieťa sa môže na prvý pohľad javiť aj ako nevychované?
„Ich osobnostné znaky sú naozaj iné ako mávajú ich rovesníci. Sú to silní individualisti, väčšinou introverti, majú svoj vlastný svet. K ľuďom okolo seba sa správajú vyberavo, ak sa im niekto nepáči, nekomunikujú s ním. Veľmi citlivo vnímajú nespravodlivosť, sú kritickí k sebe i okoliu, nároční na učiteľov. V bežnej škole takéto prejavy správania vidia neradi.“
-Okrem neštandardného správania však určite majú aj neštandardné IQ...
„Hodnota IQ je základnou podmienkou pre zaradenie dieťaťa do programu ERIN, inak by nezvládlo náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu. Okrem predpísanej látky sa deti učia aj „nadštandard“, od prvého ročníka majú angličtinu, informatiku, či predmet obohatenie, v rámci ktorého sa venujú témam podľa vlastného záujmu. Ako štátna škola musíme plniť aj bežné školské osnovy, len ich máme rozšírené. Používame pritom aj špeciálne učebnice, ktoré sú náročnejšie ako tie bežné. Intelektovo nadané deti totiž majú vývinový náskok 2-3 roky a na bežnom vyučovaní by sa nudili. Od prváka, ktorý už číta 140 slov za minútu predsa nemôžete chcieť, aby sa učil abecedu.“
Je nuda jediné, čo takýmto deťom hrozí v klasickej škole?
„Skúsenosti ukazujú, že ak rodičia ani učitelia nevybadajú nadanie dieťaťa a neumožnia mu špeciálne vyučovanie, môžu mu veľmi uškodiť. Takéto dieťa sa čoskoro začne na hodinách nudiť, vyrušovať, prípadne si hľadá iné spôsoby rozptýlenia počas vyučovania. Neskôr získa ku škole odpor, nechce sa mu tam chodiť a jeho intelekt sa celkom potlačí. Našťastie, múdry učiteľ vybadá takto nadané deti a pošle ich k nám do ERINu. Len v Bratislave nám ročne pribudne okolo 60 takýchto detí z iných škôl.“
-Čo teda robiť, ak si rodič všimne, že jeho dieťa má „príznaky“ nadpriemerného nadania?
„V prvom rade by sa mal obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu, kde absolvuje prvé základné vyšetrenie. Výsledky sa dostanú ku mne do Bratislavy, a potom nasleduje ďalšie preverenie jeho vedomostnej úrovne i správania. Na ich základe rozhodneme o zaradení do projektu.“
-Množia sa na vašom stole výsledky takýchto vyšetrení?
„Mimoriadne nadaných detí na Slovensku stále pribúda, projekt dnes funguje v 24 mestách a je doňho zapojených už 2000 detí. Ďalších 5 tried sa otvorí v septembri. Celkovo tvoria intelektovo nadaní ľudia približne 3 až 5 percent populácie, podľa Rady Európy je každé piate európske dieťa nadané. Treba si uvedomiť, že nadanie potrebuje veľkú podporu, pretože práve tieto deti raz budú riešiť problémy, ktoré už dnes trápia svet. Navyše, projekt ERIN je jedinečný, je to môj autorský projekt šitý presne na mieru našich stredoeurópskych nadaných detí. Teda žiadne testy prebraté z Ameriky, kde je populácia úplne iná ako tá naša.“
-Podpora je však väčšinou o financiách a personálnom zabezpečení. Máte na svoj projekt dosť peňazí a učiteľov?
„Peniaze, samozrejme, vždy chýbajú, a tak tento problém riešime sponzorsky i s pomocou rodičov. Tí prispievajú na knihy a ďalšie aktivity súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom. Deti totiž pracujú v rôznych krúžkoch, chodia s učiteľom do kina, na exkurzie. V tomto prípade však rodičia vždy vedia, na čo boli ich peniaze použité. A učitelia? Tí musia prejsť konkurzom, osobnostným testom, testom kreativity. Učiteľ v ERINe musí byť partnerský typ, ktorý nemá problém nechať dieťa prejaviť sa. Zároveň by sa mal vedieť vyrovnať s tým, že jeho žiak vie niekedy viac a sám ho opravuje, či mu zadáva úlohy. Naši učitelia sú skôr mladší, ich priemerný vek je 29 rokov.“
-Špeciálne školení učitelia asi neučia klasicky...
„Určite nie, v našej škole je vyučovacia hodina flexibilná, deti trávia 15 minút v lavici, 15 pri tabuli, 15 na koberci. Aktivity sa striedajú podľa ich záujmu, je to otvorený systém. Domáce úlohy neexistujú, lebo deti sa stihnú všetko naučiť v škole. Doma pracujú len na dlhodobejších projektoch z oblastí, ktoré si samy vyberú. Niekoho zaujímajú rastliny, iného vesmír, ľudské telo, či Formula 1...“
-A kam po skončení deviateho ročníka? Sú do projektu ERIN zahrnuté aj gymnáziá?
„Zatiaľ jediné gymnázium máme v Bratislave. Jednou z možností je, že po absolvovaní 1. stupňa ZŠ môže dieťa pokračovať na osemročnom gymnáziu, alebo prejde na klasické gymnázium po skončení II. stupňa. Tam už potom rozvoj intelektu nebýva až tak brzdený, pretože študenti sa už môžu špecializovať na niektoré predmety. No a vysoká škola pre nich nie je žiadnym problémom.“
Autor: Zuzana ŠIMOVÁ