Petra, Martin a Martinka Humajovci, spolu so Silviou Petrášovou elán nestratili ani po rokoch a časopis dodnes vydávajú. Presne 17. februára 2005 to bude osem rokov, ako vyrobili jej prvé číslo. Dôvod bol veľmi netradičný. Teta spomínaných mladých redaktorov Mária Mečiarová ležala v bojnickej nemocnici so sklerózou multiplex. Rodina ju chodila pravidelne navštevovať, no keď vypukla chrípková epidémia, stretávania sa prerušili. Deti písali tete najskôr listy a potom ručne vyrobili časopis. Boli v ňom informácie o rodine, ale aj zábavné a oddychové rubriky. Časopis dostal meno MAŇA, pretože takto všetci v rodine volajú tetu Máriu Mečiarovú. Pre ňu bol časopis aj zdravotnou pomôckou, pretože pri svojej chorobe si mohla cibriť pamäť, rozmýšľať, cvičiť si ruku. Najskôr sa zdalo, že MAŇA bude len jednorazovou záležitosťou v rámci hospitalizácie tety v nemocnici. No ani po návrate domov si život bez neho nevedela predstaviť. A tak pod rukami troch malých redaktorov vznikali nové a nové čísla a vznikajú dodnes.
„Teta už síce nemôže sama listovať v časopise, musíme jej z neho čítať, no stále rovnako sa z neho teší,“ povedala pre Prieboj Eva Humajová, mama mladých novinárov. „Okrem ručne vyrobených vydaní, trikrát do roka pripravia s pomocou Lacka Mečiara aj počítačom tlačenú verziu. Je to vždy na Vianoce, Veľkú noc a pri príležitosti tetiných narodenín.“ Obsah je stále pútavý a zaujímavý. Posledné vianočné vydanie napríklad prináša rozhovor s českým psychiatrom, spisovateľom a členom sekulárneho rádu želivských premoštrátov Maxom Kašparů, anketu, novinky z rodinky, športové správy, recepty, reportáž z rodinného výletu, hlavolamy, či vtipy. Počas ôsmich rokov im poskytol rozhovor napríklad spevák Robo Kazík, či spisovateľ Milan Rúfus.
Po odchode Silvie Petrášovej na vysokú školu zostala väčšina redaktorskej práce na súrodeneckom triu Humajovcov. Hlavné slovo pri príprave má predovšetkým Petra. „Všetko zorganizuje, rozdelí úlohy, dokonca aj mne nariadi, aké témy mám spracovať,“ hovorí s úsmevom Eva Humajová. Veľkonočné číslo časopisu bude jubilejné dvadsiate a v lete by mal uzrieť svetlo sveta už jeho tisíci výtlačok. Nielen do rodiny, ale aj oveľa ďalej sa dostáva z každého vydania asi šesťdesiat výtlačkov. Podľa E. Humajovej sa naň tešia aj za oceánom, v Spojených štátoch amerických. „Žije tam kamarát môjho otca. Na MAŇU sa vždy veľmi tešia, nevedia sa dočkať nového čísla. Okrem toho ho posielame aj do Talianska kňazovi, ktorý pochádza z Prievidze a potom do všetkých kútov Slovenska. Všade má svojich čitateľov.“
Napriek tomu, že práca malého redakčného kolektívu časopisu MAŇA nie je popri školských povinnostiach jednoduchá, predsa pokračujú s nadšením v jeho vydávaní. Veď teta Maňa, a nielen ona, sa naň stále teší....
