Katastrofa poznamenala a úplne zmenila život mnohým ľuďom. Ako závoj čierneho flóru prikryla aj spomienky. Spomienky na krásnu dovolenku v Thajsku. V inkriminovanom čase oddychovala v tejto krajine, na ostrove Ko Chang aj pani Marta Nedasová z Prievidze. Tsunami sa síce tohto letoviska nedotklo, ale...
Nechajme rozprávať pani Martu: „Pôvodne som mala dovolenku prežiť na zaujímavom ostrove Phuket, no nastala zmena. Skupina, v ktorej som spolu s ďalšími ôsmimi Slovákmi bola, najskôr tri dni spoznávala krásu Bangkoku a potom nás čakali dni oddychu na ostrove Ko Chang. Všetko bolo skvelé. Nik netušil čo sa udeje. Akousi predzvesťou bolo, že sa nám ´stratilo´ more. Celý záliv bol bez vody, lode stáli na súši, ani kúpať sa nedalo. Nevedeli sme si to vysvetliť, domnievali sme sa však, že nastal taký silný odliv, že je to jeden z prírodných úkazov. V nedeľu však už všetky televízne stanice, ktoré sa dali na ostrove pozerať, informovali o katastrofe. Boli sme zhrození. Ťažko opísať pocity, ktoré v nás rezonovali. Báli sme sa o osud našich spoludovolenkujúcich. Až o tri dni nás zástupca cestovnej kancelárie upokojil, že siedmi Slováci, dovolenkujúci na ostrove Phuket, sú v poriadku. Katastrofa však poznamenala zvyšné dni našej dovolenky. Bola ústrednou témou rozhovorov s turistami i domorodcami. Atmosféra bola nabitá, všade vládol smútok. Ten bolo badať aj počas silvestrovských osláv. Začínali minútou ticha.“
Až v lietadle sa pani Marta dozvedela o šťastí, aké stretlo slovenských dovolenkárov na ostrove Phuket. Rodinka s dvomi dievčatkami nebola v inkriminovanom čase na pláži, pretože zaspali. Keď vyzreli z okna už videli valiace sa vlny. Voda ich však neprekvapila na pláži. Trojica mladých mužov sa v ten deň chystala potápať. Ráno vstali, nedostali sa však na loď. Na ďalšiu čakali v reštaurácii, pred vodou stihli utiecť na vyššie poschodia. „Mali sme radosť, že sú v poriadku, keď sme však v lietadle pozreli na spolucestujúcich, ktorí si zachránili holé životy, vďačnosť sa miešala s neskonalým smútkom. Za tými, čo také šťastie nemali. Vonkoncom nezáleží, akej boli národnosti...“, povedala pani Marta a dodala: „Viem, že keď sa aj o desať rokov spomeniem na dovolenku v Thajsku, stále bude zahalená smútkom a nostalgiou.“
