V minulom roku sa na pôrodníckom oddelení bojnickej nemocnice narodili dvoje trojčatá a až osem dvojčiat. V handlovskej pôrodnici síce prišli na svet vlani len jedny dvojčatá, no už v prvých dňoch roku 2005 sa o slovo prihlásili dvojčatá Veronika a Peter. Stali sa tak prvými handlovskými deťmi narodenými v tomto roku. Ich rodičia, Ján a Monika Palušákovci z nich majú obrovskú radosť. A to aj napriek tomu, že okrem nich už majú doma ďalších šesť detí! Dokopy ich je osem. Najväčšou zaujímavosťou je, že na svet prichádzali rok po roku.
Rodina Palušáková žije v malom prenajatom domčeku v Handlovej, v ktorom je vďaka ôsmim deťom neustále živo a veselo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Zuzka, ktorá sa narodila v roku 2003, je zdravotne postihnutá a rodičia jej musia venovať neustálu pozornosť. Rodina zatiaľ nie je celkom kompletná, pretože jedno z dvojčiat – Peťko, muselo zostať po narodení v starostlivosti lekárov kvôli zápalu pľúc. „Samozrejme, že s deťmi je veľa starostí, no nikdy som sa nesťažovala, že prečo ich máme toľko,“ hovorí pani Monika, matka ôsmich detí. „Veľmi sa z nich tešíme,“ dodáva s úsmevom hrdý otec, ktorý je momentálne nezamestnaný.
V rodine Palušákovcov musia na jeden obed pripraviť aj šesťdesiat parených buchiet
Janko, Miško, Martinko, Monika, Kristínka, Zuzka, Veronika, Peťko. Tieto mená patria ôsmim súrodencom, deťom Ján a Moniky Palušákovcov z Handlovej. I keď v minulosti nebolo výnimkou, že rodina mala sedem, desať, či aj viac detí, dnes je to skôr rarita. V prípade Palušákovcov dokonca dvojnásobná. Ich deti sa totiž narodili presne rok po roku. Janko prišiel na svet v roku 1998, o rok neskôr Miško. V miléniovom roku 2000 sa narodil Martinko, v roku 2001 prvá dcérka Monika. Ďalšia s menom Kristínka potešila rodičov v roku 2002 a v roku 2003 uzrela svetlo sveta Zuzka. Vlani sa Palušákovcom nenarodilo žiadne dieťa, no vynahradili si to v prvých dňoch tohto roku, keď sa im narodili dvojčatá Veronika a Peťko. Boli to prvé handlovské deti v roku 2005.
„Teraz máme štyroch synov a štyri dcéry,“ hovorí s úsmevom Ján Palušák a dodáva: „Vždy som chcel mať najmenej dve deti. Neplánovali sme ich toľko, dokonca ani to, aby prichádzali na svet rok po roku. Jednoducho to tak vyšlo. No veľmi sa z nich tešíme.“ Šťastím žiari aj mama Monika. „Samozrejme, že s deťmi je veľa starostí, no nikdy som sa nesťažovala, že prečo ich máme toľko. Veď okrem starostí máme s nimi aj množstvo radostí. Nie je nič krajšie, ako vidieť ich rozžiarené očká napríklad pri vianočnom stromčeku. To, šťastie, ktoré prežívajú pri pohľade na darčeky, sa nedá ničím zaplatiť.“
Bežný deň v rodine Palušákovcov začína často veľmi skoro. Deti sa niekedy zobudia už okolo pol piatej. Do materskej školy chodí zatiaľ len najstarší Janko, ostatné deti sú doma s rodičmi, pretože pán Ján je momentálne bez zamestnania. Napriek tomu sa nesťažujú na ekonomickú situáciu. „Vôbec to nie je jednoduché, veď len za prenájom domčeka, v ktorom bývame, platíme mesačne sedem a pol tisíc korún. No keď sa chce, všetko sa dá zvládnuť. Na nedeľný obed si musíme vyčleniť asi sedemsto až osemsto korún, veď musíme kúpiť asi dva kilogramy mäsa. Najviac však deťom urobím radosť parenými buchtami. Urobiť ich musím aj okolo šesťdesiat,“ hovorí so smiechom pani Monika. Pri stôl sa celá rodina zväčša nezmestí, preto najskôr obedujú deti, až po nich rodičia. Na Vianoce sa však pri štedrovečernom stole stretli všetci naraz.
U Palušákovcov vládla pri našej návšteve dobrá nálada. Deti sa vo svojej izbe hrali s obľúbenými hračkami, so stavbou dráhy pre vláčik im prišiel pomôcť aj ocino. I keď niekedy sú nezbedné a vedia prekvapiť napríklad kresbami na čerstvo natretých stenách izby, predsa sa z nich rodičia tešia. „Zažijeme s nimi veľa veselých chvíľ. Stačí ak so všetkými vyjdeme von na prechádzku. Ľudia nás zastavujú a pýtajú sa, či sme z materskej školy, alebo z detského domova,“ približuje reakcie okolia pani Monika. Palušákovci sú šťastní, no boli by ešte viac, keby ich dcérka Zuzka nebola zdravotne postihnutá. Nevidí, nepočuje, musí len ležať, alebo ju rodičia nosia na rukách. Ale majú ju pri sebe a s láskou sa o ňu starajú. Šťastnejší budú aj o pár týždňov, keď už bude rodina úplne kompletná, pretože jedno z dvojčiat – Peťko, muselo kvôli zápalu pľúc zostať ešte v nemocnici.
Chcú mať Ján a Monika Palušákovi ešte ďalšie deti? „Dvojičky sú našimi poslednými deťmi. Ďalšie už neplánujeme mať. Budeme sa naplno venovať týmto, ktoré sa nám narodili doteraz,“ hovoria svorne Palušákovci, ktorí sa po osemročnom manželstve tešia z ôsmich ratolestí.
