Medzi tie najvýznamnejšie patria medaily z majstrovstiev sveta a Európy. Prvú získal v Prahe ma svetovom šampionáte v lowkicku v roku 2000. O dva roky neskôr bol v tej iste disciplíne na majstrovstvách sveta v Taliansku tretí, v roku 2003 v Antverpách obsadil bronzovú priečku vo full-contacte. Predvlani sa taktiež zviditeľnil strieborným kovom, ktorý si vybojoval na majstrovstvách Európy v low-kicku. Týmito výsledkami sa definitívne zaradil medzi najúspešnejších seniorských športovcov posledných rokov na hornej Nitre. Spomínané úspechy v roku 2003 mu vlani vo februári vyniesli titul najúspešnejšieho športovca roka 2003 v okrese Prievidza a tesne predtým dosiahol tento kickboxer rovnaký úspech aj v čitateľskej ankete Prieboja. Paradoxne, po týchto individuálnych oceneniach sa vytratil zo súťažnej scény, keď neštartoval ani len na slovenskom pohári, tobôž nie na vrcholných medzinárodných podujatiach. Dôvod ozrejmil sám Vladimír Idranyi, ktorého sme po dlhom čase stretli začiatkom roka vo svojom rodisku:
„Už v marci minulého roku som odišiel do Holandska. Bývam v Hilversume, meste vzdialenom 30 km od Amsterdamu. Do krajiny veterných mlynov som išiel trénovať a zdokonaľovať sa v bojovom umení, ako aj učiť sa iné štýly, hlavne thai-box. Momentálne pôsobím vo svetoznámej liahni výborných thai-boxerov vo Vos-gyme v Amsterdame. Mojím hlavným trénerom je Holanďan Ivan Hippolit, ktorý počas 12-ročnej aktívnej kariéry neprehral v ringu ani jediný súboj v thai-boxe. Ďalším mojím koučom je pre mnohých možno ešte známejší borec Ernesto Hoost, ktorý je štvornásobným víťazom Grand-prix K1, čo je prestížny seriál v európskom štýle thai-boxu.“
* Zrejme bolo ťažké dostať sa do tejto školy, ktorá je považovaná za jednu z najlepších v K1...
Je to veľmi ťažké, o to viac, že do nej za normálnych okolností neprijímajú cudzincov, ani len z okolitých krajín. Mne sa tam podarilo dostať so Žilinčanom Šimkom na základe jeho známosti s jedným Holanďanom, ktorý túto školu navštevoval. Ten sa za nás prihovoril u Hippolita, ktorý nás nechal v škole trénovať. To však ešte nič neznamenalo, to náročnejšie som mal ešte len pred sebou. Celých deväť mesiacov som bojoval o priazeň trénerov, aby si ma Hippolit a Hoost všimli a aby ma brali ako borca, ktorý má záujem na sebe pracovať a chce v ringu reprezentovať ich školu.“
* Nemal si v Holandsku problémy s dorozumievaním?
Zo začiatku mi slabšia znalosť anglického jazyka značne komplikovala pôsobenie v klube. Tréneri mi aj šesťkrát v angličtine, ako aj rukami a nohami, niečo vysvetľovali a ja som na nich pozeral ako vyoraná myš. Neskôr som sa v angličtine zdokonalil, teraz sa už učím aj po Holandsky.
* Chýbal si aj na minuloročných majstrovstvách sveta. Znamená to, že končíš s amatérskym športom?
Definitívne zatiaľ nie. Keďže väčšinu minulého roka som bol v Holandsku, nemohol som si na slovenskom pohári a na republikovom šampionáte vybojovať nomináciu na toto vrcholné medzinárodné podujatie. V budúcnosti však nevylučujem opätovný štart na majstrovtvácg sveta či Európy.
* V čom je najväčší rozdiel medzi tréningmi v prievidzskom klube a v holandskom?
To sa nedá porovnávať, v oboch kluboch sa trénujú iné štýly. Kým otcove tréningy kickboxu sa z 80 či 90 percent skladajú z boxu a zvyšok sú kopy nôh, v thai-boxe je to 50 na 50. Tréningy v Holandsku sú však zložitejšie v tom, že v thajskom boxe sa využíva viacero techník, ktoré nie sú v kickboxe dovolené, ako napríklad zaklinenie súpera rukami, údery kolenami, či v niektorých zápasoch aj lakťami...
* Je niečo, na čo si nevieš v Holandsku zvyknúť?
Ja som „elastický“ človek, dokážem si zvyknúť a prispôsobiť sa takmer všetkému. Nedokážem však prijať to, ako sa niektorí Holanďania správajú k cudzincom. Doslova im dajú pocítiť, že nie sú z Holandska a teda sú akoby menejcenní. Taktiež sa mi ťažko zvyká na život bez rodiny a mojich najbližších, za ktorými sa mi v cudzine veľmi cnie...
* „Odbúchal“ si počas doterajšieho pôsobenia v Holandsku aj nejaké zápasy?
Áno, dva. Prvý bol boxersky v Belgicku. Práve vtedy som „prechádzal“ z kickboxu na thajský box a trénoval som najmä nohy, v práci v ktorej je v oboch štýloch najväčší rozdiel. Ruky zaostávali a zrazu ma čakal boxersky zápas. Ruský súper ma napokon zdolal najmä z tohto dôvodu. Druhý zápas bol úplne z iného súdka, bol to profibox v Čechách. Hneď v prvom kole pyramídy som nastúpil proti najväčšiemu favoritovi podujatia domácemu Biľakovi. Nedal som do zápasu všetko, no i tak som bol lepší a po zápase som sa cítil víťazom. Prekvapivo som však verdiktom rozhodcov prehral. Aj jedny české noviny o tomto súboji napísali, že Biľak vyhral len preto, že bol favorit a taktiež domáci borec.
* V Holandsku veľa trénuješ, no nechýba ti väčšia zápasová prax?
Samozrejme, že chýba. Už dlhšiu dobu som žiadal Hippolita o zápasy, no najprv som si musel vybudovať zdravý rešpekt. Myslím si, že sa mi to podarilo, hlavný tréner mi nedávno sľúbil, že keď za vrátim zo Slovenska a budem zdravý, každý týždeň budem stáť v ringu. Verím, že slovo dodrží a prvé zápasy absolvujem už v januári.
* S akými športovými ambíciami vstupuješ do nového roka?
Súvisia práve so zápasmi v ringu, ktoré sú kvalitatívne rozdelené na „céčkové“, „béčkové“ a „áčkové“. Ako nováčik musím začať v „céčkových“, no mojím cieľom je prepracovať sa najbližších šesť mesiacov do vyššej kategórie a tam absolvovať aspoň 3 – 4 zápasy.
* A čo ambície v dlhšom časovom horizonte?
Chcel by som byť profíkom a zarábať si na živobytie bojovým umením. Rád by som si čo najskôr ako bojovník vybudoval dobré meno v Holandsku a vo svete a čo najskôr vstúpil do „sveta“ A-čkových zápasov. Ak sa mi to podarí, môžem si dať náročnejšie ciele...
