Vodný svet, vyrastajúci medzi Cigľom a Sebedražím prebudí túžby, splní sny
Fascinujú vás prírodopisné dokumenty, zobrazujúce život pod hladinou morí a oceánov? Radi sa dozvedáte podrobnosti o tvoroch čudesných tvarov a prekrásneho sfarbenia? Čoskoro sa vám naskytne podobná príležitosť, i keď nie v tom pravom slova zmysle, aj v skutočnosti. Okolo potoka Ciglianka, na ploche trištvrte hektára, medzi obcami Cigeľ a Sebedražie vyrastá totiž vodný svet.
Ďalšie lákadlo pre turistov?
Nie je vylúčené, že vodný svet sa po Bojnickom zámku, kúpeľoch, ZOO, baníckom skanzene stane ďalšou turistickou atrakciou hornej Nitry. Čo poskytne svojím návštevníkom? Nenáročnú formu relaxu v panenskom lone prírody, bokom od akejkoľvek formy civilizácie, pri chytaní rýb, či sledovaní ich života v čírej vode (bez polarizačných okuliarov, voľným okom v nej vidno do hĺbky 2,5 metra) . Individuálne, alebo s celou rodinou či priateľmi. Ako sa komu bude páčiť, ako mu to bude vyhovovať. Vodný svet bude po dokončení viacúčelovým areálom s niekoľkými vodnými plochami, množstvom rýb, imitáciou morského dna, školou v prírode a sledovaním života rýb pod hladinou bez toho, že by si človek musel čo i len prst namočiť do vody...
Ako to všetko začalo?
Netradičný nápad o vodnom svete a rybárskej turistike sa nezrodil zo dňa na deň. Potok Ciglianka bol dlhé roky v tejto lokalite zanedbaný, okolo neho bažiny. Rybári ho postupne zregulovali, pribudli kaskády i námety, ako z tejto zabudnutej dolinky urobiť malý rybársky raj. K dvom nadšencom Františkovi Grékovi a Igorovi Fábrymu sa po dvoch rokoch pridali Slavomír Pavle a Juraj Vaňo. Práve títo štyria zanietenci budú stáť v tomto roku aj pri založení „eseročky“ Vodný svet. Ďlen spoločnosti Slavomír Pavle vysvetľuje: „Prvým predpokladom, aby mohol vôbec vodný svet vzniknúť bol tzv. rybársky zákon z roku 2002, ktorý umožňuje vznik vodných plôch s osobitným režimom aj pre účely podnikania. V praxi to znamená, že chytať ryby v týchto súkromných vodách môžu aj občania, ktorí nie sú členmi Slovenského rybárskeho zväzu a nemusia byť pytliakmi. Veď pytliactvo je u nás trestný čin. Druhým bolo zreálňovanie našich zámerov – takouto netradičnou formou agroturistiky zviditeľniť náš región, poskytnúť aj jeho občanom nezvyčajné formy a prostriedky na oddych. Prvé skúsenosti ukazujú, že sme zvolili správny smer. V decembri sme s priateľmi absolvovali testovacie rybačky s priateľmi na jazere, ktoré je v skúšobnej prevádzke. Plánovali sme byť pri vode dve-tri hodiny, zakaždým sme však skončili až po zotmení. Odrazu mal aj ten, čo sa veľmi ponáhľal a prišiel len na skok more času. Rybárčenie ich chytilo, nečudo, veď v každom z nás je kúsok lovca.“
Neublížia prírode?
Chytanie rýb je však v celom projekte len spôsobom ako získať finančné prostriedky. Tých potrebujú na zrealizovanie svojich zámerov viac ako dosť. Hotových už je osem rybníkov, deviaty dostáva konečnú podobu. V tomto veľkom „akváriu v prírode“ by mali žiť v podstate všetky druhy sladkovodných rýb, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Opäť sa ujíma slova Slavomír Pavle: „Mali by byť viditeľné voľným okom. Teraz skúšame, ktoré ryby sa budú v týchto vodách cítiť dobre, či sa budú znášať sumce, šťuky, zubáče, kapry. Postupne plánujeme nasadiť asi tridsaťšesť druhov rýb. Viem si veľmi dobre predstaviť, ako by sa dal tento areál využívať ako škola v prírode. Keď sa deti budú učiť o vodnom prostredí prídu k nám a uvidia ho na vlastné oči. Potom určite nebudú patriť k tým, ktorí si myslia, že v slovenských vodách žijú len kapry, ale i to, že pstruhov je niekoľko druhov, že máme aj chránené druhy a pod. Od dostatku finančných zdrojov sa bude odvíjať i alternatívnosť vyučovania. Nakoľko sa u nás tvorí známa televízna relácia Ryby, rybky, rybičky, máme potrebnú techniku aby sme mohli pod vodu ponoriť kameru a deti by na plátne sledovali, čo práve ryby robia, ako sa kŕmia, skrátka všetko, čo sa deje pod vodnou hladinou. Je to však hudba budúcnosti, pretože by sme museli scivilizovať prostredie, zatiaľ ho chceme zachovať v jeho prírodnej podobe. Vďaka čistej vode však i tak dobre vidno, čo sa tam dole deje.“
Sladká voda, morské dno?
Ako to so sebou súvisí? Jednoducho. Po dostavbe všetkých rybníkov, by mal mať celý areál podobu morského dna. Dominantami budú časti vrakov starých pirátskych lodí, v ktorých budú situované funkčné a oddychové priestory pre návštevníkov. Zo zeme zase na rôznych miestach vyčnievať pozostatky obrovských napodobením skamenelín vodných živočíchov, detské preliezačky budú tvoriť veľké kostry veľrýb. Ďalšie atrakcie budú vhodne zakomponované do prostredia. Imidž celého areálu v súčasnosti dotvárajú profesionálni architekti. Ale prečo práve imitácia morského dna? Náleziská rôznych skamenelín v okolí Prievidze sú nezvratným dôkazom, že v pradávnej minulosti bolo všade okolo nás more.
Neuveriteľné?
I nám sa to zdalo, že v priemyselnom regióne sa našla ešte lokalita, z ktorej akoby na vás zavanul duch dávnych čias. Kde sa treba započúvať do žblnkotu vody, vánku, čo ihrá sa s trávou a listami stromov. Kto si vodný svet zamiluje, určite sa doňho vráti. Možno rybárčiť, možno si oddýchnuť s celou rodinou, pookriať na tele i na duši, alebo len tak si posedieť pri vode a sledovať majestátnosť tvorov, žijúcich pod jej hladinou. Nápadov majú spomínaní štyria spoločníci viac ako dosť. Ktoré a v akom poradí dostanú reálnu podobu ukáže až čas. Sme však presvedčení, že o tomto areáli budeme ešte počuť....
