V Či zázraky existujú alebo nie? To je už vec spontánneho myslenia a senzibility človeka. Posúďte sami.
V decembri sa mi dostal do rúk starý bojnický betlehem. Sedem papierových škatúľ ako v rozprávke. Sedem škatúľ naplnených krehkými figúrkami z ľahko drobivého materiálu. Postavičky svätých, kráľov, anjelov, pastierov, ovečiek. Symbolická hodnota obrovská, umelecko-historická len taká, akú jej kto prisúdi.
Andante...
Anjeli mali polámané krídla, možno tam bol aj ten Krylov. Rožný statok bez rohov, možno ich stratil na fieste v Cordóbe. Slon s natrhnutým ľavým uchom. Možno to bol ten, čo prešiel s Hanibalom Alpy. Žltoruká pani bez hlavy, čo pozbierala plody zo záhrad v Arles. Ťava, čo prešla z Horného Asuánu až do Petry aj so zodratým postrojom. Ovečky, čo vypásli trávu až po bledohnedú pôdu betlehemskú. A v siedme škatuli medzi kráľom Baltazárom a Melicharom ležal on – hutman. Bez pravej nohy, so zváracou elektródou v ľavej ruke a v pravej s neprimerane veľkou žiarovkou. Tie úvodzovky v titulku nie sú náhodné, pretože tak isto to môže byť hlásnik, zapaľovač plynových lámp, alebo pastier z tuguzskej tajgy.
Kto alebo čo je to hutman? Hutman je drobná, ľudová plastika z lipového dreva. Reliéf tváre svedčí o značnom majstrovstve tvorcu. Podľa typu dobového oblečenia a vnútorného sfarbenia dreva dá sa vznik tejto plastiky datovať do rokov 1830 – 1850. Podľa bravúrne zvládnutej rezby pod plášťom možno usudzovať, že rezbár je spišskej, poľskej alebo litovskej proveniencie. A tu je začiatok záhady. Akou podivnou cestou sa dostala drevená plastika značnej historickej hodnoty medzi sadrové postavičky bojnického betlehemu? Malo mesto Bojnice pôvodný betlehem, z ktorého ostal jediný drevený kus? Kto pozná správnu odpoveď? Ak pokladáme za zázrak nájdenie ihly v kope sena, tak tá ihla bliká pred pastierňou v Kostole sv. Martina v Bojniciach. Odborný dohľad pri reštaurovaní zabezpečovala Gabriela Pösová, zrealizovať sa mohli aj vďaka pomoci Margity Solárikovej.
