Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Keď salónkou bola kocka cukru v pozlátku...

Teta Imelda Janovcová je vďaka účinkovaniu vo folklórnom súbore Lubená známa nielen v rodnom Poluvsí. Divákov dokáže zaujať pekným spevom, pútavým rozprávaním, láskavým humorom.


Každý si ju zapamätá a ako sama vraví, aj vďaka netradičnému menu. Prečo jej ho rodičia pred 75 rokmi, keď sa narodila, dali? „Zistila som, že je to meno talianskeho pôvodu. Ľudia kedysi chodili za robotou do cudziny a niekde tam to meno počuli. Keď som sa doma narodila, dali mi teda meno Imelda, lebo vraj také ešte v dedine nebolo. Pri krste mi však pán farár nechceli nechať len takéto meno, preto som pokrstená ako Anna Imelda. Ja však používam len to druhé. Až neskôr som zistila, že Imelda je svätica, takže mám aj svoju patrónku.“
Teta Imelda rada spomína na detské roky, mladosť. V adventom čase si zaspomínala aj na Vianoce, ktoré považuje za najradostnejšie obdobie v roku. Prenesme sa teda o niekoľko desiatok rokov dozadu, do dediny Poluvsie. Teta Imelda rozpráva....


Aj keď Poluvsie patrilo pod farnosť Nedožery-Brezany, predsa sme mali vždy bližšie do Nitrianskeho Pravna. Tam sme išli počas prvej adventnej nedele zavčasu ráno na omšu, ktorá sa volala roráty. Často sme sa brodili snehom, lebo voľakedy ho bolo oveľa viac, ako dnes. V Pravne boli pekári, tak nám mama kúpila nejaký rožok alebo žemľu a pre nás to bola veľká vzácnosť. Takto sme chodili do kostola každú adventnú nedeľu až do Vianoc, na ktoré sme sa veľmi tešili.

Ešte predtým sme však čakali na Mikuláša. Vyčistili sme si topánky, vložili ich do okna a čakali, čo nám prinesie. Chlapi z dediny sa obliekli za Mikulášov a chodili z domu do domu. Tradíciou bolo, že sa v dome našiel nejaký starý hrniec, do neho sa dali jablká, orechy, cibuľa, cesnak a cukríky a niekto ho potom vhodil do prostred izby. Všetko sa rozsypalo a my, deti, sme sa snažili niečo pre seba uchmatnúť. Spomínam si, že raz môj otec niesol takýto hrniec k jednej našej rodine. Odrazu otvoril dvere a vhodil ho do izby. Na stolčeku sedel kocúr a ten sa tak zľakol, že cez sklo na zatvorenom okne vyskočil von. Menej smiechu deti zažili na Luciu. To už chodili dievčatá alebo chlapci zahalení do bielej plachty a my sme sa ich báli. Vymetali všetky kúty, aby odohnali zlo. Bol to magický deň, lebo na Luciu si dievčatá napísali lístočky s menami chlapcov, ktorí sa im páčili a až do Štedrého dňa vždy jeden spálili. Robila som to aj ja a ten, čo mi zostal, sa mal stať mojím mužom. No či to tak bolo, to si už veru nepamätám...
Čím bližšie boli sviatky, tým viac sme sa tešili a u nás sa asi týždeň pred Štedrým dňom hovorilo, že Vianoce sú už pri „štreke“, potom už pri kostole a nakoniec v kuchyni.


Gazdiná už 23. decembra večer priniesla do kuchyne koryto a preosiala do neho múku na koláče, aby sa zohriala. Vstala zavčasu ráno a začala miesiť cesto. Kým kyslo, gazdiná vyčistila pec a zakúrila v nej. Niektoré zo starších detí namlelo mak a orechy. Keď sa ostatné deti zobudili, v dome už voňali upečené koláče. Vrhli sme sa okmžite na prázdne misy a vylizovali zbytky plnky. Naša mama vždy piekla biaľoše s tvarohom a hrozienkami, prípadne lekvárom a závin s orechami, či makom. Niektorí starší ľudia vraj mali radi aj koláč z cukrovej repy. Mama nám hneď ráno dala kúsok koláča, no cez deň sme museli dodržiavať pôst. Na obed sme mali len kapustnicu s hríbami.
Z kysnutého cesta sa pripravovali aj púčky. Tie sa potom zaliali sladkou vodou a posypali makom. Vodou, ktorá ostala, sa umyli vemená kráv, aby cez rok dobre dojili. Pred večerou gazda zobral svätenú vodu a pokropil ňou maštaľ, aby bola chránená pred ohňom a ďalšími nešťastiami. Dobytok dostal aj špeciálne púčky, aby vraj vedel, že sú Vianoce.

Izba, kde sa malo večerať, bola vyzdobená živým stromčekom. My sme na ňom síce mali aj sklenené gule, no nie vždy sme kúpili salónky. Vyrobili sme si ich sami z kocky cukru, ktorá sa zabalila do staniolu. Rodiny, ktoré nemali ani na cukor, zabalili do pozlátka iba drievko.
Presne o 17. h zaznel zvon na kostolnej veži a vtedy sa začala večera. Otec so sviečkou v ruke ako prvý vošiel do izby a my ostatní za ním. Pomodlili sme sa, otec posvätil dom, jedlo, aj nás a mama dievčatám urobil na čelo krížik z medu, aby sa páčili chlapcom. Najskôr sme jedli oblátky s medom, potom nasledovala kapustnica a kto ju nechcel, dal si mliekovú polievku. Nakoniec sme z jednej misy jedli púčky. Pod stolom bolo počas večere zrno, z ktorého sa potom každý deň za hrsť hádzalo sliepkam, aby dobre niesli vajcia. Pod obrusom zas boli peniaze, aby celý rok v dome nechýbali a na stole bol položený celý peceň chleba, modlitebná knižka a pátričky.

Keď sme sa najedli, zaspievali sme si koledy. Darčeky kvôli chudobe neboli na Vianoce samozrejmosťou v každom dome. Ak sme niečo dostali, bolo to vždy niečo praktické na oblečenie alebo do školy. Pri rozbaľovaní darčekov sa už pod oknami ozvali prví speváci - Cigáni. Vypočuli sme si ich a dali sme im koláče, jablká, niekedy aj peniaze. Aj sami sme chodili po dedine a spievali koledy, navštevovali sme najbližšiu rodinu. Keď sme sa vrátili domov, všetci sme si posadali a rozprávali sa. Vtedy ešte neboli televízory, ani rádiá... Menšie deti sa uložili na spánok a staršie spolu s rodičmi išli na utiereň – polnočnú omšu do Nedožier-Brezian. Často sme išli aj skôr a zastavili sme sa u rodiny. Po omši sme sa vrátili pešo domov a zväčša sme sa ešte posadili k stolu a jedli sme púčky, ktoré tam spolu s ďalším jedlom zostali od večere položené. Stôl zostal takto až do Štefana.

Na Božie narodenie – 25. decembra sa nič nemohlo robiť, ani len zametať. Gazdiné už navarili na obed mäsovú polievku. Na návštevy sa chodiť nemohlo, lebo vraj by nám domáci nasypali žeravé uhlíky za krk. Na Štefana boli tradičné zábavy buď v krčme, alebo v jednom dome, kde mali veľkú izbu. No už zavčasu ráno chodili chlapci do tých domov, kde býval Štefan, aby mu zablahoželali. To isté bolo aj na druhý deň, keď mal meniny Ján. Tak sa volal aj môj otec. Chlapci mu takto priali: „Pochválený buď Ježiš Kristus. Vinšujeme vám tohto sviatku Jána, aby vám dal Pán Boh zdravia, na statku rozmnoženia, na dietkach potešenia, čo si od Pána Boha žiadate, nech vám dá a požehná.“
Silvester sa podobal trochu na Štedrý deň, pretože bola rovnaká večera. Opäť sme išli aj na omšu, ktorá bola poďakovaním za celý rok.

Vianoce sú vždy krásne a radostné. No myslím si, že kedysi ľudia mali počas týchto sviatkov k sebe bližšie. Občas, keď sa aj pre niečo počas roka pohádali, práve na Vianoce prišli a pomerili sa. Bolo to ľudskejšie. Priala by som si preto, aby aj tohtoročné a každé ďalšie Vianoce boli plné lásky, ľudského porozumenia a odpúšťania.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  3. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  4. Vieme čo je úspech. Pomôžeme ho dosiahnuť aj vám
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  1. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  2. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  6. Tento rok turizmu neprial
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  9. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  10. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 148
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 14 015
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 9 434
  4. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 8 522
  5. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 753
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 779
  7. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 278
  8. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 4 634
  9. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 4 394
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 502

Blogy SME

  1. Ján Marton: Vízia ministerstva pôdohospodárstva 2035 - oslava víťazného februára 1948.
  2. Ivan Mlynár: ZUZANA ČAPUTOVÁ – JEDINÝ ŠTÁTNIK V KRÁĽOVSTVE PLEBEJSKOM.
  3. Martin Bohoš: Europol počas akcie zameranej na Money Muling identifikoval viac ako 18 000 „bielych koní“, zatkol takmer 2 000 z nich
  4. Věra Tepličková: Kto ešte nebol vinný, nech sa obráti na súdruha Žinčicu
  5. Monika Vojčíkova: Vládny hochštapler a jeho/našich/ 500 eur.
  6. Robert Škerko: Keď ešte žila naša mamka.
  7. Martin Šuraba: Cesta do stredu Zeme
  8. Miriam Studeničová: O zásadnom omyle mystikov
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 781
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 503
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 8 028
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 072
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 695
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 687
  7. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 644
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 543
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Ilustračné foto.

Pred vakcinačným centrom bojnickej nemocnice sa opäť objavuje rad, v ktorom ľudia na podanie vakcíny čakajú.


4 h
Ilustračné foto.

Muža pred štyrmi rokmi pri krádeži v Prievidzi vyrušil náhodný svedok, ktorého sa snažil umlčať údermi do hlavy, na čo použil kovový hrot do zbíjačky.


SITA 4 h
Testovanie zamestnancov na Bojnickom zámku.

Časť zamestnancov pred vstupom do práce sa musí otestovať aj vo firmách na hornej Nitre. Zisťovali sme, ako sú na tom najväčší zamestnávatelia v regióne.


9 h

Ide o prvé očkovanie v nákupnom centre v okrese Prievidza. Prísť môžu záujemcovia o prvú, druhú aj tretiu dávky vakcíny.


9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V okresoch Rimavská Sobota a Revúca PCR testy potvrdili veľa infikovaných covidom.


23 h

Situácia v oravských nemocniciach je stále kritická.


1. dec

Dlhoročná folkloristka, speváčka, členka folklórnych skupín a propagátorka ľudovej kultúry a zvykov našich predkov Martina Žabčíková zomrela 29. novembra vo veku 37 rokov.


10 h

Policajti mladého muža poznajú, jeho správanie riešili niekoľkokrát. Obvinili ho z útoku na verejného činiteľa.


4 h

Blogy SME

  1. Ján Marton: Vízia ministerstva pôdohospodárstva 2035 - oslava víťazného februára 1948.
  2. Ivan Mlynár: ZUZANA ČAPUTOVÁ – JEDINÝ ŠTÁTNIK V KRÁĽOVSTVE PLEBEJSKOM.
  3. Martin Bohoš: Europol počas akcie zameranej na Money Muling identifikoval viac ako 18 000 „bielych koní“, zatkol takmer 2 000 z nich
  4. Věra Tepličková: Kto ešte nebol vinný, nech sa obráti na súdruha Žinčicu
  5. Monika Vojčíkova: Vládny hochštapler a jeho/našich/ 500 eur.
  6. Robert Škerko: Keď ešte žila naša mamka.
  7. Martin Šuraba: Cesta do stredu Zeme
  8. Miriam Studeničová: O zásadnom omyle mystikov
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 12 781
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 503
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 8 028
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 072
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 695
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 687
  7. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 644
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 543
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu