Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Keď salónkou bola kocka cukru v pozlátku...

Teta Imelda Janovcová je vďaka účinkovaniu vo folklórnom súbore Lubená známa nielen v rodnom Poluvsí. Divákov dokáže zaujať pekným spevom, pútavým rozprávaním, láskavým humorom.


Každý si ju zapamätá a ako sama vraví, aj vďaka netradičnému menu. Prečo jej ho rodičia pred 75 rokmi, keď sa narodila, dali? „Zistila som, že je to meno talianskeho pôvodu. Ľudia kedysi chodili za robotou do cudziny a niekde tam to meno počuli. Keď som sa doma narodila, dali mi teda meno Imelda, lebo vraj také ešte v dedine nebolo. Pri krste mi však pán farár nechceli nechať len takéto meno, preto som pokrstená ako Anna Imelda. Ja však používam len to druhé. Až neskôr som zistila, že Imelda je svätica, takže mám aj svoju patrónku.“
Teta Imelda rada spomína na detské roky, mladosť. V adventom čase si zaspomínala aj na Vianoce, ktoré považuje za najradostnejšie obdobie v roku. Prenesme sa teda o niekoľko desiatok rokov dozadu, do dediny Poluvsie. Teta Imelda rozpráva....


Aj keď Poluvsie patrilo pod farnosť Nedožery-Brezany, predsa sme mali vždy bližšie do Nitrianskeho Pravna. Tam sme išli počas prvej adventnej nedele zavčasu ráno na omšu, ktorá sa volala roráty. Často sme sa brodili snehom, lebo voľakedy ho bolo oveľa viac, ako dnes. V Pravne boli pekári, tak nám mama kúpila nejaký rožok alebo žemľu a pre nás to bola veľká vzácnosť. Takto sme chodili do kostola každú adventnú nedeľu až do Vianoc, na ktoré sme sa veľmi tešili.

Ešte predtým sme však čakali na Mikuláša. Vyčistili sme si topánky, vložili ich do okna a čakali, čo nám prinesie. Chlapi z dediny sa obliekli za Mikulášov a chodili z domu do domu. Tradíciou bolo, že sa v dome našiel nejaký starý hrniec, do neho sa dali jablká, orechy, cibuľa, cesnak a cukríky a niekto ho potom vhodil do prostred izby. Všetko sa rozsypalo a my, deti, sme sa snažili niečo pre seba uchmatnúť. Spomínam si, že raz môj otec niesol takýto hrniec k jednej našej rodine. Odrazu otvoril dvere a vhodil ho do izby. Na stolčeku sedel kocúr a ten sa tak zľakol, že cez sklo na zatvorenom okne vyskočil von. Menej smiechu deti zažili na Luciu. To už chodili dievčatá alebo chlapci zahalení do bielej plachty a my sme sa ich báli. Vymetali všetky kúty, aby odohnali zlo. Bol to magický deň, lebo na Luciu si dievčatá napísali lístočky s menami chlapcov, ktorí sa im páčili a až do Štedrého dňa vždy jeden spálili. Robila som to aj ja a ten, čo mi zostal, sa mal stať mojím mužom. No či to tak bolo, to si už veru nepamätám...
Čím bližšie boli sviatky, tým viac sme sa tešili a u nás sa asi týždeň pred Štedrým dňom hovorilo, že Vianoce sú už pri „štreke“, potom už pri kostole a nakoniec v kuchyni.


Gazdiná už 23. decembra večer priniesla do kuchyne koryto a preosiala do neho múku na koláče, aby sa zohriala. Vstala zavčasu ráno a začala miesiť cesto. Kým kyslo, gazdiná vyčistila pec a zakúrila v nej. Niektoré zo starších detí namlelo mak a orechy. Keď sa ostatné deti zobudili, v dome už voňali upečené koláče. Vrhli sme sa okmžite na prázdne misy a vylizovali zbytky plnky. Naša mama vždy piekla biaľoše s tvarohom a hrozienkami, prípadne lekvárom a závin s orechami, či makom. Niektorí starší ľudia vraj mali radi aj koláč z cukrovej repy. Mama nám hneď ráno dala kúsok koláča, no cez deň sme museli dodržiavať pôst. Na obed sme mali len kapustnicu s hríbami.
Z kysnutého cesta sa pripravovali aj púčky. Tie sa potom zaliali sladkou vodou a posypali makom. Vodou, ktorá ostala, sa umyli vemená kráv, aby cez rok dobre dojili. Pred večerou gazda zobral svätenú vodu a pokropil ňou maštaľ, aby bola chránená pred ohňom a ďalšími nešťastiami. Dobytok dostal aj špeciálne púčky, aby vraj vedel, že sú Vianoce.

Izba, kde sa malo večerať, bola vyzdobená živým stromčekom. My sme na ňom síce mali aj sklenené gule, no nie vždy sme kúpili salónky. Vyrobili sme si ich sami z kocky cukru, ktorá sa zabalila do staniolu. Rodiny, ktoré nemali ani na cukor, zabalili do pozlátka iba drievko.
Presne o 17. h zaznel zvon na kostolnej veži a vtedy sa začala večera. Otec so sviečkou v ruke ako prvý vošiel do izby a my ostatní za ním. Pomodlili sme sa, otec posvätil dom, jedlo, aj nás a mama dievčatám urobil na čelo krížik z medu, aby sa páčili chlapcom. Najskôr sme jedli oblátky s medom, potom nasledovala kapustnica a kto ju nechcel, dal si mliekovú polievku. Nakoniec sme z jednej misy jedli púčky. Pod stolom bolo počas večere zrno, z ktorého sa potom každý deň za hrsť hádzalo sliepkam, aby dobre niesli vajcia. Pod obrusom zas boli peniaze, aby celý rok v dome nechýbali a na stole bol položený celý peceň chleba, modlitebná knižka a pátričky.

Keď sme sa najedli, zaspievali sme si koledy. Darčeky kvôli chudobe neboli na Vianoce samozrejmosťou v každom dome. Ak sme niečo dostali, bolo to vždy niečo praktické na oblečenie alebo do školy. Pri rozbaľovaní darčekov sa už pod oknami ozvali prví speváci - Cigáni. Vypočuli sme si ich a dali sme im koláče, jablká, niekedy aj peniaze. Aj sami sme chodili po dedine a spievali koledy, navštevovali sme najbližšiu rodinu. Keď sme sa vrátili domov, všetci sme si posadali a rozprávali sa. Vtedy ešte neboli televízory, ani rádiá... Menšie deti sa uložili na spánok a staršie spolu s rodičmi išli na utiereň – polnočnú omšu do Nedožier-Brezian. Často sme išli aj skôr a zastavili sme sa u rodiny. Po omši sme sa vrátili pešo domov a zväčša sme sa ešte posadili k stolu a jedli sme púčky, ktoré tam spolu s ďalším jedlom zostali od večere položené. Stôl zostal takto až do Štefana.

Na Božie narodenie – 25. decembra sa nič nemohlo robiť, ani len zametať. Gazdiné už navarili na obed mäsovú polievku. Na návštevy sa chodiť nemohlo, lebo vraj by nám domáci nasypali žeravé uhlíky za krk. Na Štefana boli tradičné zábavy buď v krčme, alebo v jednom dome, kde mali veľkú izbu. No už zavčasu ráno chodili chlapci do tých domov, kde býval Štefan, aby mu zablahoželali. To isté bolo aj na druhý deň, keď mal meniny Ján. Tak sa volal aj môj otec. Chlapci mu takto priali: „Pochválený buď Ježiš Kristus. Vinšujeme vám tohto sviatku Jána, aby vám dal Pán Boh zdravia, na statku rozmnoženia, na dietkach potešenia, čo si od Pána Boha žiadate, nech vám dá a požehná.“
Silvester sa podobal trochu na Štedrý deň, pretože bola rovnaká večera. Opäť sme išli aj na omšu, ktorá bola poďakovaním za celý rok.

Vianoce sú vždy krásne a radostné. No myslím si, že kedysi ľudia mali počas týchto sviatkov k sebe bližšie. Občas, keď sa aj pre niečo počas roka pohádali, práve na Vianoce prišli a pomerili sa. Bolo to ľudskejšie. Priala by som si preto, aby aj tohtoročné a každé ďalšie Vianoce boli plné lásky, ľudského porozumenia a odpúšťania.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 235
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 156
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 671
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 10 092
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 149
  6. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 935
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 922
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 494
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 241
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 020
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Do modernizácie svojich nemocníc investuje TSK v budúcom roku 9,3 milióna eur

Ako informoval predseda TSK Jaroslav Baška, už v tomto roku začal kraj s budovaním nového urgentného príjmu v Nemocnici s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach.

Na chrípku ochoreli tento týždeň v Trenčianskom kraji iba dvaja ľudia

Lekári v Trenčianskom samosprávnom kraji nahlásili tento týždeň na regionálne úrady verejného zdravotníctva 263 akútnych respiračných ochorení.

Na Slovensku v piatok stúpol počet nakazených o 1526, pribudlo 27 úmrtí

Celkový počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 na Slovensku vzrástol na 798.

Ilustračná fotografia.

FOTO: Cestári dostali novú techniku. Týmito kusmi budú brázdiť cesty Trenčianskeho kraja

Ide o sypače, čelné snehové radlice a ďalšiu techniku, ktorá je určená na zimnú údržbu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Nad Pribylinou zhorela drevenica

Drevenica zhorela do tla.

Už ste čítali?