. Tento fakt pôsobí zarážajúco najmä pri predstave, že v rokoch 1998-99, kedy sa kompletná rekonštrukcia bývalého odborárskeho zariadenia realizovala, mesto do budovy investovalo celkom 92 miliónov korún. Prečo teda ďalšie výdaje?
„Je pravdou, že niektoré chyby vznikli už po spomínanej rekonštrukcii. Tie, čo sa prejavili v záručnej lehote boli odstránené, niektoré vyšli na povrch neskôr,“ hovorí riaditeľ KaSS Peter Paulík a dodáva: „To, čo však budovu poznačilo najviac je vandalizmus. Je to nepochopiteľné a zarážajúce, ale väčšinu škôd nám spôsobujú deti a mladí ľudia, ktorí svoj voľný čas trávia práve v jej okolí. Výsledkom je zničené schodisko i fasáda.“ O pravdivosti týchto slov sa môže presvedčiť každý, kto sa okolo domu kultúry prejde. Budova bola zateplená polystyrénovými tabuľami, v nich sú dnes doslova „vyšpárané“ diery. Väčšie i menšie, ich tvar však jednoznačne hovorí o tom, že „ničiteľ“ svoj zámer vykonával veľmi cieľavedome. „Takmer každý deň pribudne nová diera, nové poškodenie. Absurdné pritom je, že rodičia o vyčíňaní svojich potomkov dobre vedia, dokonca ich aj pozorujú a nič im nepovedia,“ pohoršene konštatuje P. Paulík. „Nájazdom“ vandalov neodolalo ani schodisko, inak vyrobené z drahého materiálu. „Veselo ho olupujú svojim skateboardami či kolieskovými korčuľami. Vôbec ich nezaujíma, že neďaleko majú dráhu, ani to, čo spôsobujú,“ dodáva. S rekonštrukciou budovy sa začalo už v uplynulých dňoch, postupne bude fasáda obložená obkladom, oprava čaká aj schody. Použité materiály síce nebudú pôsobiť tak elegantne ako bol pôvodný zámer, v každom prípade však budú odolnejšie. Nielen voči času, ale najmä ľuďom.
