Tento problém poznajú aj v Bojniciach, Novákoch, Handlovej, nič nehovoriace nápisy sa udomácňujú aj v obciach. Pred rokom boli na prievidzskej železničnej stanici zadržaní štyria mladíci, ktorí svojimi výtvormi na vozňoch spôsobili štyridsaťtisícovú škodu, ďalšie státisíce si vyžiadalo čistenie vlakovej súpravy. Pred nedávnom zase Mestská polícia v Prievidza odhalila skupinku osôb, ktoré svojimi nápismi už dlhšiu dobu poškodzovali majetok mesta. Dvaja z chlapcov, 13-ročný Andrej a 14-ročný Roland sú žiakmi základnej školy, o rok starší Michal navštevuje gymnázium. Svoje výtvory spolu s podpismi zanechali na viacerých miestach v meste, zatiaľ „najdrahší exponát“ zanechali na budove ZŠ Mariánska. Spôsobenú škodu riaditeľka školy vyčíslila na 7 700 korún. „Sprejeri sú na každej základnej škole, tak sme im vyčlenili plot, aby sa mohli realizovať. Súhlasili, aj keď sa im veľmi nepozdávalo, že je z vlnitého plechu,“ povedala nám riaditeľka školy Daniela Vojačeková. Chlapcom však plot nestačil, pretože ako správni sprejeri sa držia hesla „čo je dovolené, nie je adrenalínové“, a tak svoje spreje namierili na budovu školy. Spôsobená škoda prevyšuje 6 500 korún, čo umožňuje ich konanie klasifikovať ako trestný čin. Vzhľadom na svoj vek však zodpovednosť zatiaľ ponesú len ich rodičia.
„Vek je to, na čo sa títo chlapci spoliehajú, samozrejme, okrem viery, že ich nikto neprichytí,“ tvrdí hovorca MsP v Prievidzi Július Botka. Mestskí policajti majú všetky grafitti zdokumentované, nechýba ani zoznam „podozrivých“. „Väčšinou sú vo veku 15-19 rokov, výnimkou nie sú ani 12-roční. Zaujímavé pritom je, že hoci nápisy striekajú po nociach, doma asi nikomu nechýbajú,“ hovorí. Pri odhaľovaní sprejerov môžu byť veľmi nápomocní práve občania, ktorí si ich všimnú priamo pri „práci“. „Dôležité je vopred ich neupozorňovať, ale radšej rýchlo zavolať na číslo 159,“ zdôrazňuje J. Botka.
Obrovské skúsenosti s týmto druhom „umelcov“ má aj Ľuboš Kotlář zo Železničnej polície. Vozne vlakových súprav sú totiž u sprejerov najobľúbenejšie, pretože im umožňujú prezentovať sa po celom Slovensku. „V Prievidzi pôsobí minimálne 15 takýchto skupiniek, niektoré z nich sú ľahko identifikovateľné, iné ťažšie. Spolu so svojimi kolegami z iných miest však železniciam spôsobujú ročne miliónové škody,“ tvrdí Ľ. Kotlář, ktorý zažil nejeden výsluch sprejerov. „Sú veľmi lojálni, jeden na druhého nič nepovedia. Väčšinou zapierajú, aj keď voči nim existujú priame dôkazy, pretože pri svojich nápisoch sa zvyknú aj fotiť,“ vysvetľuje. Len v Prievidzi majú sprejeri vyčlenených niekoľko plôch, na ktoré môžu legálne striekať svoje nápisy. Ich však lákajú miesta, kde môžu byť pristihnutí, a tak ničia nové i historické budovy. Agresívna farby narušuje štruktúru fasády, preto je takmer neodstrániteľná. Majitelia budov ich môžu ochrániť špeciálnymi nátermi, tie sú však drahé. Čo by teda mohlo konečne zabrať na drzých chlapcov, ktorí sa rozhodli otravovať nás svojimi prejavmi na každom kroku? Jednou z možností je klasifikovať takýto priestupok bez ohľadu na škodu ako trestný čin. V zahraničí je veľmi účinná aj povinnosť odstrániť nápis v rámci verejnoprospešných prác. To je vraj pre sprejerov jeden z najväčších trestov. Ak však vezmeme do úvahy ich „adrenalínové založenie“, možno aj táto hrozba by ich provokovala k ďalšej činnosti...