Vtedy sme o jeho výsledku len stručne informovali, keďže náš borec bol v zahraničí. Aktuálny vicemajster sveta v kategórii 35 až 40-ročných v hmotnostnej kategórie do 69 kg priblížil po niekoľkých týždňoch šampionát v Hradci Králové slovami: „V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď som si v Budapešti vybojoval zlato, boli teraz majstrovstvá sveta oveľa kvalitnejšie obsadené. Nielen čo sa týka počtu štartujúcich, ale zúčastnených krajín. Bolo mi hneď jasné, že titul nebude ľahké obhájiť. V našej hmotnostnej kategórii bolo 10 zápasníkov, ktorí boli rozdelení do troch skupín. Ja som bol v tretej s ďalšími tromi borcami. Víťaz skupiny postupoval priamo do semifinále, druhý v základnej skupine išiel do ,opráv´.“
Jozef Švajlenka nepoznal v základnej skupine ani jedného súpera, nevedel, čo od nich môže očakávať. Napriek tomu ani raz „nezakopol“ a bez väčších problémov postúpil priamo do semifinále. „Uvedomoval som si, že prvý zápas je veľmi dôležitý, nesmel som zaváhať. O svojom súperovi, Rumunovi s nemeckým pasom, som veľa nevedel. Akurát to, že má skúsenosti s druhou nemeckou bundesligou. Začal som opatrne, spravil som body a zápas sa mi bez väčších problémov podarilo dotiahnuť do víťazného konca (5:1). V druhom dueli bol mojím súperom reprezentant Juhoafrickej republiky. Tento zápas bol pomerne krátky, približne za 90 sekúnd som zvíťazil 10:0 technickou prevahou. V treťom súboji som narazil na Iránca Valiollaha. I s ním som to mal rýchlo za sebou, asi po minúte som ho za stavu 3:1 položil na lopatky,“ priblížil zápasy v skupine J. Švajlenka. Do semifinále sa okrem neho dostal spomínaný Iránec cez repasáž, ďalej Litovec Kosterevs a Američan Horton. Švajlenka bol vtedy zrejme najhorúcejším kandidátom na titul, keďže Iránca už raz na šampionáte zdolal, Kosterevsa porazil vlani vo finále majstrovstiev sveta a Horton nebol zdravotne stopercentne v poriadku. Nakoniec sa však náš borec, a obhajca prvenstva, radoval len zo striebra. „Semifinále bolo až prekvapujúco jednoznačné, vyhral som technickou prevahou 10:0. Pod tento výsledok sa pravdepodobne podpísalo aj súperovo zranenie. Aj finále sa začalo pre mňa vyvíjať veľmi dobre, viedol som 2:0, v polčase 2:1. V ďalšej časti zápasu mi však začali ,tvrdnúť ruky´, čo sa mi už dávno nestalo. Súper prebral iniciatívu a zápas dotiahol do víťazného konca.“ Jozef Švajlenka tak získal striebornú medailu. Je to po predchádzajúcom zlate úspech, alebo sklamanie? „Je to bezpochyby úspech. Táto medaila je pre mňa dokonca cennejšia, keďže bolo oveľa náročnejšie ju získať. Škoda, že som mal tri týždne pred šampionátom výron, čo sa podpísalo na mojej príprave. Najskôr som si myslel, že do Hradca Králové vôbec nebudem cestovať, no našťastie som už po týždni mohol trénovať. Nebyť tohto zranenia, verím, že by som bol lepšie pripravený a získal by som najcennejší kov.“
O rok sa konajú majstrovstvá sveta veteránov v Teheráne, no J. Švajlenka na nich pravdepodobne nebude obhajovať striebro. „Irán je riziková krajina, navyše cesta je finančne nákladná. Pokiaľ nenájdem sponzora, nebudem na nich štartovať,“ dodal J. Švajlenka.
