Hovoril o sprievodnom podujatí - výstave drevorezieb Jána Procnera. Aká je analógia medzi rezbárom z Handlovej a folklórom? Odpoveď dal na vernisáži Emil Trgiňa, vedúci Hájička. „Náš priateľ Ján Procner robí krásne obrazy, ktoré v sebe skrývajú hlboké myšlienky a nestačí sa na ne len pozrieť, treba nad nimi premýšľať. Nielenže vyrezáva takéto diela, ale začal skladať aj piesne, venoval ich Hájičku. Sú také isté, ako jeho obrazy, nestačí ich len spievať,“ povedal.
Hájiček ich aj zaspieval. Zaujali. Rovnako ako aj galaprogram, s ktorým sa predstavili svojim priateľom a priaznivcom folklóru. V takejto symbióze si pripomenula folklórna skupina svoje dvadsiate piate narodeniny. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi... Tieto slová Ľudovíta Štúra z úvahy o ľudovej piesni si Hájiček zvolil za ústredné motto svojho vystúpenia. Zanietení folkloristi z Chrenovca-Brusna sa predstavili piesňami regrútskymi, vojenskými, mládeneckými, svadobnými. Aplauz publika si vyslúžili prekáračky, ako i vianočné pastorely Gašpara Drozda. Nie je to však len spev, ktorým Hájiček oslovuje publikum, nachádza si cestu k ľudským srdciam. Členovia tejto folklórnej skupiny, bez rozdielu veku, milujú slovenskú ľudovú pieseň, každému vystúpeniu dávajú punc originálnosti a jednoduchosti, radosti zo spevu, pohybu, tanca, im vlastnými výrazovými prostriedkami dotvárajú atmosféru scénických programov. Programov, v ktorých dominuje človek, jeho radosť i žiaľ, práca i vnútorné poryvy duše, ale najmä Emil Trgiňa, vedúci skupiny, autor a choreograf programov, s neodmysliteľnou harmonikou.
Galaprogram Hájička – Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi – vonkoncom nebol spomienkovou slávnosťou. Predsa však, skôr než zaprajeme Hájičku to všetko, čo jubilantom vravieť zvykne sa, dovoľte malé curriculum vitae. Folklórna skupina Hájiček vznikla v roku 1979, dnes patrí medzi najznámejších predstaviteľov folklórneho hnutia na hornej Nitre. Hájiček absolvoval množstvo vystúpení, od najväčších celoslovenských festivalov, po rôzne regionálne a miestne podujatia. Obec i náš región reprezentoval v zahraničí – v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Česku, Francúzsku, Švajčiarsku, Srbsku, Ukrajine. Repertoár skupiny tvorí devätnásť scénických programov, v ktorých sú spracované ročné obdobia i rodinné zvykoslovie. Ich scenáre sú vypracované na základe podrobného výskumu vlastnej i susedných obcí. Najznámejšie sú vianočné koledy a pastorely zo zbierky miestneho učiteľa a organistu Gašpara Drozda zo začiatku 19. storočia. Z jej podkladov vznikla pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorá patrí medzi najspievanejšie v predvianočnom čase na celom Slovensku. Okrem iných Hájiček organizuje aj medzinárodný ekumenický festival Dni kolied kresťanov Slovenska. V tomto roku sa uskutoční štrnástykrát. Najstaršou aktívnou členkou súboru je Mária Podolcová, ktorá spolu s 25. výročím vzniku Hájička oslavovala aj svoju osemdesiatku.
Čo teda popriať Hájičku? Aby pieseň i naďalej bola súčasťou každej ich chvíle, veď rodí sa v človeku a jeho srdci. A rodí sa len a len pre človeka.