V Kľačne vyrúbali okolo cintorína choré stromy, nahradia ich však novými
Predstavitelia každej obce či mesta veľmi dobre vedia, že z ich rozpočtu ide ročne niekoľko stotisíc korún na verejné osvetlenie. Existuje viacero spôsobov, ako v tejto oblasti ušetriť. V Kľačne pred časom uvažovali, že budú osvetlenie vypínať vždy od polnoci, do štvrtej hodiny ráno. „Táto myšlienka sa však neujala. Poslanci zastupiteľstva a hlavne samotní občania sa báli, že tma v dedine by mohla byť lákadlom pre zlodejov,“ konštatoval starosta Stanislav Ondrúšek. Vedenie obce sa preto rozhodlo pre iné riešenie, do ktorého síce treba počiatočné investície, no výrazná finančná úspora na seba nenechá dlho čakať.
V týchto dňoch teda v Kľačne finišuje kompletná rekonštrukcia verejného osvetlenia. Tá spočívala vo výmene 150 až 250 wattových žiaroviek za úsporné 76 wattové. Kým doteraz ročne zaplatila obec za elektriku z verejného osvetlenia okolo 200 tisíc, po rekonštrukcii to bude o tretinu menej. „Úsporné nie sú len žiarovky, ale aj samotný systém zapínania, respektíve vypínania osvetlenia. Fotobunka totiž reaguje na vonkajšie svetlo a tak reguluje osvetlenie. Keď sme mali klasické hodiny, museli sme ich často prestavovať, no aj tak sme míňali dosť elektriny,“ zdôraznil S. Ondrúšek. Sieť verejného osvetlenia je v Kľačne veľmi dobrá, len pri niektorých novostavbách ešte chýba stĺp s lampou. Obec však postupne bude aj tieto miesta pokrývať, náklady na jeden stĺp sú asi 12 až 15 tisíc korún. „Nie všetci ľudia sú spokojní, ako je osvetlenie rozmiestnené, niektorí sa sťažujú, že im lampa dobre neosvetľuje dvor. Prešli sme si už večer celú dedinu a zisťovali sme, kde treba svetlo pridať, kde sa môže ubrať. Myslíme si, že ten stav je teraz optimálny,“ dodal starosta.
S kritikou sa vedenie tejto obce stretlo pred nedávnom aj v súvislosti s výrubom stromov okolo cintorína. Stanislav Ondrúšek však hovorí, že tak ako človek, aj stromy majú svoju životnosť. Tá sa skracuje ešte viac vtedy, ak ju ovplyvní nejaká choroba. „Tie stromy už boli napadnuté škodcami, mnohé z nich vyschnuté. Iné riešenie, ako ich kompletne zlikvidovať, nebolo. Nechali sme len tie stromy, ktoré sú nad cintorínom a sú v relatívne dobrom stave. Získané drevo sme popíli a získali asi 30 kubíkov reziva. Využijeme ho maximálne v prospech obce. Pri materskej škole postavíme drevený altánok, drevo pri zveľaďovaní svojich areálov využijú aj členovia tenisového klubu a futbalisti. Navyše ďalší odpad zo stromov si mohli vziať ľudia na kúrenie.“ Ľudia voči výrubu stromov reptali aj preto, že na ne boli dlhé roky zvyknutý. Starosta však už teraz plánuje výsadbu nových stromov. Mali by to byť smreky pichľavé, ktoré sú odolné voči škodlivinám, ktoré sú v blízkosti ciest.
Ak už spomíname kľačniansky cintorín, pridávame na záver jednu perličku. Celá obec je v podhorskej oblasti a aj cintorín je v kopci. Vykopať hrob na týchto miestach nie je vraj vôbec jednoduché. Pôda je tu mimoriadne kamenistá a tak musia hrobári často používať pri kopaní aj zbíjačku!
