Takmer päťdesiat banských záchranárov dokázalo, že s nástrahami podzemia si vedia poradiť
Rozhodcovia so stopkami v rukách merali čas, za ktorí zúčastnení záchranári splnia stanovené úlohy a dobehnú do cieľa. Aj v tomto prípade, rovnako ako pri ozajstnom banskom nešťastí, zohrávali veľkú úlohu sekundy. Samozrejme, ani boj o najlepší čas nemohol ospravedlniť prípadné chyby v postupe, za ktoré sa nemilosrdne pripočítavali trestné minúty.
Podmienky bane boli dokonale imitované v cvičnom polygóne, ktorý v podstate predstavuje výťahovú šachtu. Ňou sa záchranárske tímy miestami doslova plazili, pretože malý otvor im žiadny pohodlnejší pohyb neumožňoval. To všetko museli zvládnuť s baníckymi prilbami a nasadenými kyslíkovými dýchacími prístrojmi. „Podobné cvičenie musia záchranári absolvovať raz za štvrťrok, zvyčajne je priestor aj zadymený, aby bola imitácia banských podmienok dokonalejšia,“ vysvetľuje Jaroslav Vojtáš, vedúci pohotovostnej služby. Po absolvovaní 240 metrov dlhej chodby už na záchranárov čakala ďalšia dôležitá úloha – identifikovať zloženie vzduchu a koncentráciu plynu, ktorý obsahoval. Zo zúženého priestoru sa potom už družstvo presunulo na nádvorie, ani tu si však nemohli zložiť dýchacie prístroje. V „plnej výbave“ ešte museli s hydraulickými kliešťami rozstrihnúť oceľové prúty na dve presné polovice a pomocou reťazového kladkostroja premiestniť ťažké bremeno. Po splnení týchto úloh bolo potrebné naložiť na nosidlá zranenú osobu, založiť jej oživovací prístroj a preniesť ju do bezpečia. Posledné dve stanovištia preverili zručnosť súťažiacich, okrem iného aj to, ako rýchlo a presne dokážu pribiť drevené dosky na filtračnú hrádzu. Tesne pred cieľom bolo ešte potrebné spojiť dve 150 milimetrové potrubia tak, aby z nich pri skúške neunikal plyn. „Všetky tieto úkony sa bežne vykonávajú pri skutočných záchranných prácach, takže precíznosť je veľmi dôležitá,“ vysvetľuje J. Vojtáš.
Hoci favoritom súťaže boli minuloroční víťazi z Bane Nováky, tento rok ich o sedem sekúnd predstihli záchranári z Bane Cigeľ. Spomínanú akciu absolvovali za 12 minút a 43 sekúnd. Na treťom mieste skončilo družstvo z uhoľnej bane Sobieski Javorzno III z Poľska. V súťaži jednotlivcov si najlepšie počínal poľský záchranár slovenského pôvodu Tomáš Drozd, za ním nasledovali Peter Mokrý a Jaroslav Beláň z družstva Bane Nováky.
