ktoré potom jej brány opustia v podobe nápojov, jogurtov, masla, syra, bryndze a iných mliečnych výrobkov. Jednu mliekareň majú aj v Radobici a hoci je v prevádzke len niekoľko týždňov, už dnes ju možno nazvať unikátnou. Je jediným miestom na Slovensku, kde sa produkuje pasterizované čerstvé kozie mlieko plnené v PET fľašiach. V takejto podobe u nás kozie mlieko do obchodnej siete nedodáva žiadny výrobca. Raritou je aj fakt, že celú prevádzku spojenú s kozou farmou obsluhujú len dvaja ľudia. „Je to robota, ktorá vás zamestnáva od rána do večera, v piatok i sviatok,“ tvrdia svorne manželia Valenteje z Radobice, ktorí koziu farmu založili už pred tromi rokmi. „Ráno“ v ich ponímaní znamená štvrtú hodinu, čo mnohí z nás vnímajú ešte ako hlbokú noc. Večer pre nich končí o 22. h, keď po posledných pracovných úkonoch už ani nepomyslia na nejaký televízny program. O šesť hodín totiž vstávajú opäť.
Farma za domom
Prvých dvadsať kôz začal pán Emil chovať v roku 2001. Bol práve bez roboty a keď mu na vtedajšom úrade práce ponúkli možnosť absolvovať kurz základov podnikania, predstavu o svojom budúcom podniku mal jasnú – bude chovať kozy. „Teórii som sa venoval už predtým, poznal som technológiu chovu, prečítal som mnoho odborných článkov. V praxi som si svoje vedomosti začal overovať až po absolvovaní spomínaného kurzu, keď mi z úradu prácu poskytli príspevok na samozamestnanie,“ hovorí E. Valenteje. Hoci on i manželka pochádzajú z mesta, v rodine sa gazdovstvu venovali starí rodičia, a možno po nich zdedil pán Emil aj vzťah k prírode a zvieratám. Všetky peniaze teda investovali do vybudovania chovu kôz. Mlieko a všetky produkty z neho dva roky konzumovali len doma, pretože výrobky z nepasterizovaného mlieka na trh nesmú. Medzitým však prišla o prácu aj manželka, a tak sa rozhodli, že podnikať budú spoločne. „Tu by sme si robotu našli len ťažko,“ hovorí pani Dana, ktorá absolvovala rovnaký kurz pre začínajúcich podnikateľov. Jej podnikateľský zámer však už bol orientovaný na spracovanie kozieho mlieka. Získaný príspevok potom investovali do kúpy pasterizačného a chladiaceho zariadenia a výroba mlieka sa mohla začať.
Žiadny zápach, žiadna pachuť
„Vôbec to nebolo jednoduché,“ spomína pani Valenteje. „Najskôr sme museli splniť množstvo podmienok, bez ktorých by nám predaj mlieka nepovolili. Neprešla ani myšlienka plniť mlieko do sklenených vratných fliaš, tak sme zvolili jednorazové PET fľaše.“ Farma i samotná mliekareň sú však pod kontrolou hygienikov a veterinárov neustále. Mlieko, surové i pasterizované, musia dávať na rozbor každý mesiac, kozy trikrát ročne očkujú, raz za dvanásť mesiacov im robia krvné testy. Kozy majú výbeh v ohrade, na voľné priestranstvo sa pásť nechodia. To preto, aby sa predišlo možnosti nakazenia kliešťovou encefalitídou, a tak im potravu v podobe trávy, sena, jabĺk či obilia dodávajú priamo do válovov. A ako sa kozie mlieko spracováva?„Nadojené mlieko sa najskôr chladí pri teplote 4 stupne Celsia, potom ho pasterizujeme pri teplote 65 stupňov po dobu tridsiatich minút, je to tzv. pomalá pasterizácia,“ vysvetľuje pán Emil. Ako dodáva, veľmi dbajú aj na hygienu počas dojenia, a kozy doja v špeciálnej sanitačnej miestnosti. Aj vďaka tomu je potom mlieko absolútne bez zápachu. „Mnohí ľudia majú voči koziemu mlieku predsudky, tvrdia, že páchne a má inú chuť. Ja som tiež mala zábrany a prvýkrát som ho ochutnala až po pasterizácii a musím povedať, že nič také som necítila. Dokonca, ani moji kolegovia z kurzu mi neverili, že to je kozie mlieko. Chutilo im ako klasické kravské,“ dodáva s úsmevom manželka. Práve ona vychladené mlieko po pasterizácii plní do litrových PET fliaš, ktoré uzatvára špeciálnymi vrchnákmi, aké sa používajú aj pri iných nápojoch. Otvoriť sa dajú iba porušením „plomby“, a tak sa mlieko dostane bezpečne až k zákazníkovi.
Mliekareň na troch kolesách
„Myslím, že priamy kontakt so zákazníkom je účinnejší, ako predaj v obchode. Tak svojím odberateľom mlieko osobne vozím až do domu,“ tvrdí pán Emil, ktorý dvakrát týždenne nasadne do „miniautíčka“ na troch kolesách a fľaše v chladiacich boxoch rozváža priamo do domácností. Malá časť produkcie ide aj do obchodnej siete. „Postupne sa mi hlásia aj noví odberatelia, mnohí z nich sú vďační, že majú takúto možnosť. Kozie mlieko je vhodné najmä pre rekonvalescentov, ale aj ľudí trpiacich osteoporózou, astmou či rôznymi kožnými chorobami a astmou,“ vysvetľuje pán Emil. Aj jemu diagnostikovali rednutie kostí a kozie mlieko mu dodáva potrebný vápnik. Podľa niektorých odborníkov ho má dokonca viac ako kravské mlieko. Z kozieho mlieko si doma pripravujú aj jogurty, syr a bryndzu, o tieto výrobky už prejavili záujem aj zákazníci. „Určite by sme chceli neskôr vyrábať aj syr a bryndzu, zatiaľ však na to nemáme kapacity. V prvom rade by sme chceli zvýšiť produkciu, potom rozšíriť sortiment,“ hovoria manželia. Pripúšťajú, že v takom prípade by potrebovali aj ďalšiu pracovnú silu, zatiaľ si vystačia sami. „Musel by to byť veľmi zodpovedný človek, s dobrým vzťahom k zvieratám. Bez toho sa táto práca robiť nedá,“ tvrdí pán Emil. On i jeho manželka spomínané vlastnosti určite majú, inak by svoj malý, ale náročný podnik už dávno zavreli. Tých niekoľko desiatok litrov mlieka, ktoré týždenne vyprodukujú ich stojí veľa práce i sebazapierania. Možno aj preto im miestni obyvatelia v ich snažení fandia. Vďaka maličkému rodinnému podniku manželov Valenteje, je Radobica svojím spôsobom unikátna. Práve tu sa totiž produkuje fľaškové kozie mlieko, ktoré spĺňa aj prísne normy Európskej únie. Navyše, je jediné na Slovensku...
