Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Zlatokopi na hornej Nitre nevymreli

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva.

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to


Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva. Kvôli žltému kovu a vidine bohatstva, ktorá sa s ním spájala, boli drsní muži s krompáčmi a lopatami schopní urobiť čokoľvek - trpezlivo hľadať celé mesiace, ale aj zabíjať. Takúto predstavu o zlatokopoch získala väčšina z nás z klasických filmov i kníh opisujúcich „zlatú horúčku“, ktorá zaplavila západnú Ameriku na prelome 19. a 20. storočia. Len málokto však tuší, že aj horná Nitra v minulosti patrila k oblastiam, kde sa zlato ťažilo vo veľkom. Napríklad nad obcou Malinová sa nachádza bývalé ryžovisko zlata s rozlohou niekoľko desiatok hektárov, ktoré možno pokojne nazvať európskou raritou. Určite aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na hornej Nitre ešte aj dnes darí zlatokopom. Na rozdiel od tých „originálnych“ však zlato ryžujú len vo voľnom čase. Zlatokopectvo ako povolanie by ich totiž na Slovensku v žiadnom prípade neuživilo, a tak sa pracovne venujú niečomu menej dobrodružnému, väčšinou geológii, baníctvu či mineralógii. Rovnako ako František Verbich z Prievidze.

Riaditeľ alebo zlatokop?
Na prvý pohľad to znie až neuveriteľne, logicky na tom nie je nič zvláštne. František Verbich pôsobí ako vrchný riaditeľ stratégie a plánovania Hornonitrianskych baní Prievidza. Od uhlia je však k zlatu len na krok, aspoň tak sa to potvrdilo aj v prípade pána Verbicha. Približne pred piatimi rokmi ho oslovili hornonitrianski zlatokopi ako odborníka na geológiu, aby im pomohol pri pátraní po historických prameňoch dokumentujúcich dobývanie zlata na hornej Nitre. Nakoniec ho zaujala nielen história zlata, ale aj jeho praktické ryžovanie a do Klubu hornonitrianskych zlatokopov pribudol nový člen. Vlastne, hneď traja. „Naša rodina sa snaží všetko robiť spoločne, a tak sa ryžovaniu zlata ako záľube začali venovať aj moja manželka a dcéra Mirka. Ďalšia dcéra zatiaľ odoláva, ale predpokladám, že aj ona sa nakoniec pridá,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý zlatokopectvo považuje za skvelú formu relaxu i zábavy. Na rozdiel od pôvodných dobyvateľov zlata majú tí súčasní výborné kamarátske vzťahy a každý rok podnikajú niekoľko spoločných akcií do prírody, kde potom nielen ryžujú, ale sa aj spoločne bavia pri ohni či dobrej country hudbe.

Nie je zlato ako zlato
„Predstava, že zlatokopi sú bohatí, je mylná. Ja som napríklad za spomínaných päť rokov vyryžoval niekoľko stoviek zlatiniek a laik si za tým možno predstaví veľkú kopu peňazí. V skutočnosti sa však do jedného gramu zlata zmestí takýchto zlatiniek približne dvesto a gram zlata dnes na trhu stojí zhruba šesťsto korún. Z toho by len ťažko niekto zbohatol,“ smeje sa. Pre ilustráciu dodáva, že jedna zlatinka je vlastne drobný kúsok zlata veľký asi jeden milimeter. Ak teda máte dobrý zrak a dostatok trpezlivosti, stačí ak zájdete napríklad k rieke Nitre, ktorá je tiež zlatonosná, a sami si môžete vyskúšať, aké to je byť zlatokopom. Potrebujete know-how? Odborníci ho netaja: „Výbava zlatokopa nie je finančne náročná, vystačíte si s lopatou, ryžovacou panvicou a skúmavkou na odkladanie zlatiniek,“ vysvetľuje F. Verbich. „Panvica má tvar čínskeho klobúka, to je takmer plochý kužeľ s priemerom maximálne 50 centimetrov a 15-centimetrovou hĺbkou. Potom už len stačí nabrať piesok a premývať ho vodou. Ryžovanie je totiž založené na princípe gravitácie. Zlato má oveľa väčšiu mernú hustotu ako piesok, a preto sa usádza na dne ryžovacej panvice,“ dodáva. Len pre porovnanie, merná hustota zlata je 19 g/cm³, piesku len 2 g/cm³. Niektorí zlatokopi nepoužívajú „panvicu“, ale tzv. gramofónovú platňu, čo je vlastne plochý tanier s centrickými zárezmi. „Záleží na konkrétnom človeku, čo mu vyhovuje viac. Niektorí si dokonca dávajú vyrobiť náradie na mieru, bežne sa však dá kúpiť aj na burze počas rôznych akcií,“ hovorí F. Verbich.

Vedro piesku a skúmavka
Tí, ktorí už čo-to vyryžovali a trúfajú si na súťaž majú hneď niekoľko príležitostí. Zlatokopi združení v Asociácii slovenských zlatokopov sa počas sezóny (od mája do septembra) stretávajú desaťkrát, aby si, okrem iného, zmerali svoje sily, lepšie povedané, zručnosť. Na súťaži v ryžovaní zlata totiž každý účastník dostane vedro piesku s neznámym počtom zlatiniek, ktoré je treba vyryžovať v čo najkratšom čase a odovzdať porote. Tá ich potom spočíta a určí víťaza. Objektivita je zaručená, pretože porotcovia, ktorí zlatinky počítajú, vôbec nevedia koľko ich do vedra vložila druhá časť poroty. To sa dozvedia až po dokončení sčítania. „Treba vyryžovať všetky zlatinky, za chýbajúce sa pripočítavajú trestné body. Ak vyryžuje všetko viac účastníkov, víťazi sa určujú podľa najlepších časov,“ vysvetľuje F. Verbich. Pri súťažiach majú najväčšie množstvo piesku muži, ženy a juniori ryžujú z menších vedier. Aby boli podmienky súťaže spravodlivé, každý súťažiaci má k dispozícii rovnaký kleim (nádoba tvaru debny naplnená vodou), v ktorom piesok premýva. „Základom úspechu je cit pre materiál, inak zlatinky vyplávajú spolu s pieskom,“ tvrdí F. Verbich. Podľa jeho slov dokáže skúsený zlatokop premyť 10 litrov piesku za dve-tri minúty, tí špičkoví to dokážu za minútu.

Zlatokopi nepoznajú hranice
Najväčšou udalosťou v zlatokopeckých kruhoch sú majstrovstvá sveta. Tento rok sa po prvýkrát konali na Slovensku, v Revištskom Podzámčí (časť Žarnovice), kde sa koncom augusta stretlo celkom x zlatokopov z 18 krajín sveta. Nechýbali ani tí hornonitrianski. „Prievidzský klub dosiahol v porovnaní s ostatnými kamarátmi najlepšie výsledky, aj keď na medaily Slováci nedosiahli. Možno to bolo aj tým, že sme mali na starosti celú organizáciu a do súťaží sme doslova len odbiehali. Ale to nehovorím ako ospravedlnenie,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý sa prebojoval až do semifinále. Jeho manželka získala najlepšie umiestnenie spomedzi všetkých zúčastnených Sloveniek a vo finále skončila na 24. mieste. Dcére Mirke sa zase darilo v súťaži družstiev, kde spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi vybojovali 10. priečku. Najlepšie sa tento rok darilo Fínom. „Vo Fínsku majú dlhú tradíciu ryžovania zlata, v podstate zažili rovnakú éru zlatej horúčky ako na Aljaške, len sa o tom toľko nehovorilo. Navyše, Fíni tomu venujú viac času, je to pre nich celoživotné hobby,“ vysvetľuje F. Verbich, ktorý sa už teší na ďalšie majstrovstvá sveta. Na budúci rok sa totiž zlatokopecká elita stretne v Juhoafrickej republike. „Robili u nás prezentáciu a myslím, že to bude veľkolepé podujatie. Verím, že sa tam dostanem,“ dodáva človek, ktorého snom je navštíviť ryžoviská zlata v Afrike, Fínsku či na Sibíri. Jediné, čo si v tejto súvislosti neželá je, aby ho niekedy v živote zachvátila zlatá horúčka...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  2. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  3. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  6. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 957
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 241
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 19 883
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 962
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 673
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 746
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 944
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 838
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 699
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 029
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Robert Šuník, majiteľ a prezident FC Baník Prievidza

Primátorka Prievidze mala pozitívny test na koronavírus

Katarína Macháčková vyzvala ľudí, aby sa k testom a k ochranným opatreniam stavali zodpovedne a dodržiavali ich.

Prievidzská primátorka informovala, že mala pozitívny test na koronavírus.

Prievidza chce vybudovať vodozádržné opatrenia v parku a na sídlisku Píly

Prievidzská samospráva má záujem zmierniť dosahy zmeny klímy na životné prostredie v meste.

Mestský úrad v Prievidzi.

Novou riaditeľkou Turisticko-informačnej kancelárie v Prievidzi bude H. Dadíková

Novou riaditeľkou Turisticko-informačnej kancelárie v Prievidzi bude mestská poslankyňa Helena Dadíková.

Turisticko-informačná kancelária.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Už ste čítali?