Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Zlatokopi na hornej Nitre nevymreli

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva.

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to


Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva. Kvôli žltému kovu a vidine bohatstva, ktorá sa s ním spájala, boli drsní muži s krompáčmi a lopatami schopní urobiť čokoľvek - trpezlivo hľadať celé mesiace, ale aj zabíjať. Takúto predstavu o zlatokopoch získala väčšina z nás z klasických filmov i kníh opisujúcich „zlatú horúčku“, ktorá zaplavila západnú Ameriku na prelome 19. a 20. storočia. Len málokto však tuší, že aj horná Nitra v minulosti patrila k oblastiam, kde sa zlato ťažilo vo veľkom. Napríklad nad obcou Malinová sa nachádza bývalé ryžovisko zlata s rozlohou niekoľko desiatok hektárov, ktoré možno pokojne nazvať európskou raritou. Určite aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na hornej Nitre ešte aj dnes darí zlatokopom. Na rozdiel od tých „originálnych“ však zlato ryžujú len vo voľnom čase. Zlatokopectvo ako povolanie by ich totiž na Slovensku v žiadnom prípade neuživilo, a tak sa pracovne venujú niečomu menej dobrodružnému, väčšinou geológii, baníctvu či mineralógii. Rovnako ako František Verbich z Prievidze.

Riaditeľ alebo zlatokop?
Na prvý pohľad to znie až neuveriteľne, logicky na tom nie je nič zvláštne. František Verbich pôsobí ako vrchný riaditeľ stratégie a plánovania Hornonitrianskych baní Prievidza. Od uhlia je však k zlatu len na krok, aspoň tak sa to potvrdilo aj v prípade pána Verbicha. Približne pred piatimi rokmi ho oslovili hornonitrianski zlatokopi ako odborníka na geológiu, aby im pomohol pri pátraní po historických prameňoch dokumentujúcich dobývanie zlata na hornej Nitre. Nakoniec ho zaujala nielen história zlata, ale aj jeho praktické ryžovanie a do Klubu hornonitrianskych zlatokopov pribudol nový člen. Vlastne, hneď traja. „Naša rodina sa snaží všetko robiť spoločne, a tak sa ryžovaniu zlata ako záľube začali venovať aj moja manželka a dcéra Mirka. Ďalšia dcéra zatiaľ odoláva, ale predpokladám, že aj ona sa nakoniec pridá,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý zlatokopectvo považuje za skvelú formu relaxu i zábavy. Na rozdiel od pôvodných dobyvateľov zlata majú tí súčasní výborné kamarátske vzťahy a každý rok podnikajú niekoľko spoločných akcií do prírody, kde potom nielen ryžujú, ale sa aj spoločne bavia pri ohni či dobrej country hudbe.

Nie je zlato ako zlato
„Predstava, že zlatokopi sú bohatí, je mylná. Ja som napríklad za spomínaných päť rokov vyryžoval niekoľko stoviek zlatiniek a laik si za tým možno predstaví veľkú kopu peňazí. V skutočnosti sa však do jedného gramu zlata zmestí takýchto zlatiniek približne dvesto a gram zlata dnes na trhu stojí zhruba šesťsto korún. Z toho by len ťažko niekto zbohatol,“ smeje sa. Pre ilustráciu dodáva, že jedna zlatinka je vlastne drobný kúsok zlata veľký asi jeden milimeter. Ak teda máte dobrý zrak a dostatok trpezlivosti, stačí ak zájdete napríklad k rieke Nitre, ktorá je tiež zlatonosná, a sami si môžete vyskúšať, aké to je byť zlatokopom. Potrebujete know-how? Odborníci ho netaja: „Výbava zlatokopa nie je finančne náročná, vystačíte si s lopatou, ryžovacou panvicou a skúmavkou na odkladanie zlatiniek,“ vysvetľuje F. Verbich. „Panvica má tvar čínskeho klobúka, to je takmer plochý kužeľ s priemerom maximálne 50 centimetrov a 15-centimetrovou hĺbkou. Potom už len stačí nabrať piesok a premývať ho vodou. Ryžovanie je totiž založené na princípe gravitácie. Zlato má oveľa väčšiu mernú hustotu ako piesok, a preto sa usádza na dne ryžovacej panvice,“ dodáva. Len pre porovnanie, merná hustota zlata je 19 g/cm³, piesku len 2 g/cm³. Niektorí zlatokopi nepoužívajú „panvicu“, ale tzv. gramofónovú platňu, čo je vlastne plochý tanier s centrickými zárezmi. „Záleží na konkrétnom človeku, čo mu vyhovuje viac. Niektorí si dokonca dávajú vyrobiť náradie na mieru, bežne sa však dá kúpiť aj na burze počas rôznych akcií,“ hovorí F. Verbich.

Vedro piesku a skúmavka
Tí, ktorí už čo-to vyryžovali a trúfajú si na súťaž majú hneď niekoľko príležitostí. Zlatokopi združení v Asociácii slovenských zlatokopov sa počas sezóny (od mája do septembra) stretávajú desaťkrát, aby si, okrem iného, zmerali svoje sily, lepšie povedané, zručnosť. Na súťaži v ryžovaní zlata totiž každý účastník dostane vedro piesku s neznámym počtom zlatiniek, ktoré je treba vyryžovať v čo najkratšom čase a odovzdať porote. Tá ich potom spočíta a určí víťaza. Objektivita je zaručená, pretože porotcovia, ktorí zlatinky počítajú, vôbec nevedia koľko ich do vedra vložila druhá časť poroty. To sa dozvedia až po dokončení sčítania. „Treba vyryžovať všetky zlatinky, za chýbajúce sa pripočítavajú trestné body. Ak vyryžuje všetko viac účastníkov, víťazi sa určujú podľa najlepších časov,“ vysvetľuje F. Verbich. Pri súťažiach majú najväčšie množstvo piesku muži, ženy a juniori ryžujú z menších vedier. Aby boli podmienky súťaže spravodlivé, každý súťažiaci má k dispozícii rovnaký kleim (nádoba tvaru debny naplnená vodou), v ktorom piesok premýva. „Základom úspechu je cit pre materiál, inak zlatinky vyplávajú spolu s pieskom,“ tvrdí F. Verbich. Podľa jeho slov dokáže skúsený zlatokop premyť 10 litrov piesku za dve-tri minúty, tí špičkoví to dokážu za minútu.

Zlatokopi nepoznajú hranice
Najväčšou udalosťou v zlatokopeckých kruhoch sú majstrovstvá sveta. Tento rok sa po prvýkrát konali na Slovensku, v Revištskom Podzámčí (časť Žarnovice), kde sa koncom augusta stretlo celkom x zlatokopov z 18 krajín sveta. Nechýbali ani tí hornonitrianski. „Prievidzský klub dosiahol v porovnaní s ostatnými kamarátmi najlepšie výsledky, aj keď na medaily Slováci nedosiahli. Možno to bolo aj tým, že sme mali na starosti celú organizáciu a do súťaží sme doslova len odbiehali. Ale to nehovorím ako ospravedlnenie,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý sa prebojoval až do semifinále. Jeho manželka získala najlepšie umiestnenie spomedzi všetkých zúčastnených Sloveniek a vo finále skončila na 24. mieste. Dcére Mirke sa zase darilo v súťaži družstiev, kde spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi vybojovali 10. priečku. Najlepšie sa tento rok darilo Fínom. „Vo Fínsku majú dlhú tradíciu ryžovania zlata, v podstate zažili rovnakú éru zlatej horúčky ako na Aljaške, len sa o tom toľko nehovorilo. Navyše, Fíni tomu venujú viac času, je to pre nich celoživotné hobby,“ vysvetľuje F. Verbich, ktorý sa už teší na ďalšie majstrovstvá sveta. Na budúci rok sa totiž zlatokopecká elita stretne v Juhoafrickej republike. „Robili u nás prezentáciu a myslím, že to bude veľkolepé podujatie. Verím, že sa tam dostanem,“ dodáva človek, ktorého snom je navštíviť ryžoviská zlata v Afrike, Fínsku či na Sibíri. Jediné, čo si v tejto súvislosti neželá je, aby ho niekedy v živote zachvátila zlatá horúčka...

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  4. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  2. Keď ekológia spája
  3. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  4. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 819
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 718
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 880
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 312
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 210
  6. Od Česka až po Jadran 3 970
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 149
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 048
  9. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 2 881
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 202
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Nový autobus v MHD.

Už niekoľko dní si mohli ľudia v Prievidzi a Bojniciach všimnúť nový autobus mestskej hromadnej dopravy. Zisťovali sme, aký komfort cestujúcim prináša.


15 h
Cesta medzi Prievidzou a Novákmi.

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


22 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa aj, kto zo Slovákov je bližšie k medaile na Olympiáde a aj to, ktorý futbalový veterán má ambíciu trénovať AS Trenčín.


22 h
Ilustračné foto.

Po krátkej chorobe v sobotu (24. 7.) zomrel vo veku 75 rokov dlhoročný poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Handlová a legenda chodeckého športu Eduard Straka.


TASR 26. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Za Chovana sme nedostali šesťcifernú sumu, prezradil Martin Ondrejka.


(KIJ) 26. júl

Zaznamenaná bola aj škodová udalosť.


26. júl

Voda zaliala viaceré domy a podmyla cesty. Starosta odhadol škody na státisíce eur. Do obce smerujú ťažké mechanizmy.


26. júl

Na miesto udalosti bol vyslaný súdny lekár.


TASR 26. júl

Už ste čítali?