Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Zlatokopi na hornej Nitre nevymreli

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva.

Ryžovanie zlata už nevynáša tak ako v minulosti, ako koníček však stojí za to


Zlato bolo odpradávna veľkým „pokušiteľom“ ľudstva. Kvôli žltému kovu a vidine bohatstva, ktorá sa s ním spájala, boli drsní muži s krompáčmi a lopatami schopní urobiť čokoľvek - trpezlivo hľadať celé mesiace, ale aj zabíjať. Takúto predstavu o zlatokopoch získala väčšina z nás z klasických filmov i kníh opisujúcich „zlatú horúčku“, ktorá zaplavila západnú Ameriku na prelome 19. a 20. storočia. Len málokto však tuší, že aj horná Nitra v minulosti patrila k oblastiam, kde sa zlato ťažilo vo veľkom. Napríklad nad obcou Malinová sa nachádza bývalé ryžovisko zlata s rozlohou niekoľko desiatok hektárov, ktoré možno pokojne nazvať európskou raritou. Určite aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na hornej Nitre ešte aj dnes darí zlatokopom. Na rozdiel od tých „originálnych“ však zlato ryžujú len vo voľnom čase. Zlatokopectvo ako povolanie by ich totiž na Slovensku v žiadnom prípade neuživilo, a tak sa pracovne venujú niečomu menej dobrodružnému, väčšinou geológii, baníctvu či mineralógii. Rovnako ako František Verbich z Prievidze.

Riaditeľ alebo zlatokop?
Na prvý pohľad to znie až neuveriteľne, logicky na tom nie je nič zvláštne. František Verbich pôsobí ako vrchný riaditeľ stratégie a plánovania Hornonitrianskych baní Prievidza. Od uhlia je však k zlatu len na krok, aspoň tak sa to potvrdilo aj v prípade pána Verbicha. Približne pred piatimi rokmi ho oslovili hornonitrianski zlatokopi ako odborníka na geológiu, aby im pomohol pri pátraní po historických prameňoch dokumentujúcich dobývanie zlata na hornej Nitre. Nakoniec ho zaujala nielen história zlata, ale aj jeho praktické ryžovanie a do Klubu hornonitrianskych zlatokopov pribudol nový člen. Vlastne, hneď traja. „Naša rodina sa snaží všetko robiť spoločne, a tak sa ryžovaniu zlata ako záľube začali venovať aj moja manželka a dcéra Mirka. Ďalšia dcéra zatiaľ odoláva, ale predpokladám, že aj ona sa nakoniec pridá,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý zlatokopectvo považuje za skvelú formu relaxu i zábavy. Na rozdiel od pôvodných dobyvateľov zlata majú tí súčasní výborné kamarátske vzťahy a každý rok podnikajú niekoľko spoločných akcií do prírody, kde potom nielen ryžujú, ale sa aj spoločne bavia pri ohni či dobrej country hudbe.

Nie je zlato ako zlato
„Predstava, že zlatokopi sú bohatí, je mylná. Ja som napríklad za spomínaných päť rokov vyryžoval niekoľko stoviek zlatiniek a laik si za tým možno predstaví veľkú kopu peňazí. V skutočnosti sa však do jedného gramu zlata zmestí takýchto zlatiniek približne dvesto a gram zlata dnes na trhu stojí zhruba šesťsto korún. Z toho by len ťažko niekto zbohatol,“ smeje sa. Pre ilustráciu dodáva, že jedna zlatinka je vlastne drobný kúsok zlata veľký asi jeden milimeter. Ak teda máte dobrý zrak a dostatok trpezlivosti, stačí ak zájdete napríklad k rieke Nitre, ktorá je tiež zlatonosná, a sami si môžete vyskúšať, aké to je byť zlatokopom. Potrebujete know-how? Odborníci ho netaja: „Výbava zlatokopa nie je finančne náročná, vystačíte si s lopatou, ryžovacou panvicou a skúmavkou na odkladanie zlatiniek,“ vysvetľuje F. Verbich. „Panvica má tvar čínskeho klobúka, to je takmer plochý kužeľ s priemerom maximálne 50 centimetrov a 15-centimetrovou hĺbkou. Potom už len stačí nabrať piesok a premývať ho vodou. Ryžovanie je totiž založené na princípe gravitácie. Zlato má oveľa väčšiu mernú hustotu ako piesok, a preto sa usádza na dne ryžovacej panvice,“ dodáva. Len pre porovnanie, merná hustota zlata je 19 g/cm³, piesku len 2 g/cm³. Niektorí zlatokopi nepoužívajú „panvicu“, ale tzv. gramofónovú platňu, čo je vlastne plochý tanier s centrickými zárezmi. „Záleží na konkrétnom človeku, čo mu vyhovuje viac. Niektorí si dokonca dávajú vyrobiť náradie na mieru, bežne sa však dá kúpiť aj na burze počas rôznych akcií,“ hovorí F. Verbich.

Vedro piesku a skúmavka
Tí, ktorí už čo-to vyryžovali a trúfajú si na súťaž majú hneď niekoľko príležitostí. Zlatokopi združení v Asociácii slovenských zlatokopov sa počas sezóny (od mája do septembra) stretávajú desaťkrát, aby si, okrem iného, zmerali svoje sily, lepšie povedané, zručnosť. Na súťaži v ryžovaní zlata totiž každý účastník dostane vedro piesku s neznámym počtom zlatiniek, ktoré je treba vyryžovať v čo najkratšom čase a odovzdať porote. Tá ich potom spočíta a určí víťaza. Objektivita je zaručená, pretože porotcovia, ktorí zlatinky počítajú, vôbec nevedia koľko ich do vedra vložila druhá časť poroty. To sa dozvedia až po dokončení sčítania. „Treba vyryžovať všetky zlatinky, za chýbajúce sa pripočítavajú trestné body. Ak vyryžuje všetko viac účastníkov, víťazi sa určujú podľa najlepších časov,“ vysvetľuje F. Verbich. Pri súťažiach majú najväčšie množstvo piesku muži, ženy a juniori ryžujú z menších vedier. Aby boli podmienky súťaže spravodlivé, každý súťažiaci má k dispozícii rovnaký kleim (nádoba tvaru debny naplnená vodou), v ktorom piesok premýva. „Základom úspechu je cit pre materiál, inak zlatinky vyplávajú spolu s pieskom,“ tvrdí F. Verbich. Podľa jeho slov dokáže skúsený zlatokop premyť 10 litrov piesku za dve-tri minúty, tí špičkoví to dokážu za minútu.

Zlatokopi nepoznajú hranice
Najväčšou udalosťou v zlatokopeckých kruhoch sú majstrovstvá sveta. Tento rok sa po prvýkrát konali na Slovensku, v Revištskom Podzámčí (časť Žarnovice), kde sa koncom augusta stretlo celkom x zlatokopov z 18 krajín sveta. Nechýbali ani tí hornonitrianski. „Prievidzský klub dosiahol v porovnaní s ostatnými kamarátmi najlepšie výsledky, aj keď na medaily Slováci nedosiahli. Možno to bolo aj tým, že sme mali na starosti celú organizáciu a do súťaží sme doslova len odbiehali. Ale to nehovorím ako ospravedlnenie,“ hovorí s úsmevom F. Verbich, ktorý sa prebojoval až do semifinále. Jeho manželka získala najlepšie umiestnenie spomedzi všetkých zúčastnených Sloveniek a vo finále skončila na 24. mieste. Dcére Mirke sa zase darilo v súťaži družstiev, kde spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi vybojovali 10. priečku. Najlepšie sa tento rok darilo Fínom. „Vo Fínsku majú dlhú tradíciu ryžovania zlata, v podstate zažili rovnakú éru zlatej horúčky ako na Aljaške, len sa o tom toľko nehovorilo. Navyše, Fíni tomu venujú viac času, je to pre nich celoživotné hobby,“ vysvetľuje F. Verbich, ktorý sa už teší na ďalšie majstrovstvá sveta. Na budúci rok sa totiž zlatokopecká elita stretne v Juhoafrickej republike. „Robili u nás prezentáciu a myslím, že to bude veľkolepé podujatie. Verím, že sa tam dostanem,“ dodáva človek, ktorého snom je navštíviť ryžoviská zlata v Afrike, Fínsku či na Sibíri. Jediné, čo si v tejto súvislosti neželá je, aby ho niekedy v živote zachvátila zlatá horúčka...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  2. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  3. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  5. Nechceli ich pustiť na pozemok
  6. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  7. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  8. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  10. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 34 566
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 269
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 761
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 17 165
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 13 672
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 238
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 12 051
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 976
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 566
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 705
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Bojnická nemocnica skončila vlani v zisku, dlhuje viac ako 16 miliónov eur

Celkový dlh Nemocnice s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach predstavuje približne 16.380.000 eur.

Pohľad na vstup do nemocnice v Bojniciach.

FOTO: Vodič nedal prednosť cyklistke a zrazil ju

Materiálnu škodu vyčíslili na 900 eur.

Minister Krajniak: Vláda rozhodne o predĺžení pomoci pre firmy

Vláda plánuje predĺžiť pomoc firmám, avizoval minulý týždeň počas návštevy Brose Prievidza minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Prievidzský výrobca komponentov do automobilov musel pre koronakrízu znížiť obrat, zamestnancov však neprepúšťal.

V blízkosti domov v Chrenovci-Brusne videli medveďa

Obec poprosila ľudí o opatrnosť pri návšteve lesa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hygienik Kapasný reaguje na nové štatistiky: Z okresu Žilina nebolo päť prípadov

Päť prípadov odhalilo testovanie na pracovisku Klinickej biochémie v Žiline.

Peniaze zo zbierky dostal každý, kto bol v autobuse smrti. Pozostalí sú nespokojní

V každej dedine zvolili iný kľúč na delenie peňazí. V jednej odhlasovali pomer 2:1 v prospech rodín, ktorých člen neprežil. V druhej dostali všetci rovnakú sumu.

Nezvestného 66-ročného Milana z Banskej Bystrice našli mŕtveho v lese

Polícia odvolala pátranie po nezvestnom 66-ročnom Milanovi Nociarovi z Banskej Bystrice.

Už ste čítali?