Ďalším úspešným olympionikom z Gymnázia V. B. N. je Tomáš Šolomek Prievidzské gymnázium V. B. Nedožerského žne v týchto dňoch úspechy. Po fyzikovi Petrovi Matákovi, ktorý priniesol striebro z južnej Kórey (písali sme o ňom v minulom čísle Prieboja), sa zbierka medailí z medzinárodných olympiád opäť rozšíri. Len pred niekoľkými dňami sa totiž so strieborným kovom domov vrátil ďalší absolvent tejto školy – Tomáš Šolomek. Svoju školu i krajinu reprezentoval na medzinárodnej chemickej olympiáde v nemeckom Kieli. Tomáš pôvodne k chémii až tak neinklinoval. V rodine sa tomuto odboru nevenoval nikto, vraj len stará mama mala študovať na strednej chemickej škole, ale aj tá si to rozmyslela. Tomáš sa pre chémiu rozhodol až na gymnáziu, aj to tak trochu zo „zištných“ dôvodov. Starší spolužiaci mu totiž poradili, že každého olympionika si na škole vážia a jeho úspechy ocenia aj malými „úľavami“ a výhodami. Tak to začal skúšať hneď od prvého ročníka. „Prešiel som všetkými kategóriami, od C po A, ale prvé dva roky neboli veľmi úspešné,“ konštatuje s úsmevom. Počas prázdnin sa zúčastnil aj na letnej škole chemikov, čo už by mnohí považovali za veľkú obetu – venovať sa v lete chémii, to nedokáže každý... „Viac som zabojoval až v treťom ročníku, motivoval ma aj kamarát, a tak som na celoslovenskom kole skončil šiesty,“ spomína. Vo štvrtom ročníku už mal na konte víťazstvo v krajskom kole a druhé miesto v celorepublikovom. „Ani toto umiestnenie nebolo vstupenkou na medzinárodnú olympiádu, nasledovali ešte tri výberové kolá a až potom sme štyria postúpili na medzinárodnú olympiádu,“ hovorí Tomáš.
Tá sa tento rok konala v Nemecku a prievidzskému gymnazistovi robili spoločnosť traja Prešovčania. Do Kielu cestovali spolu s mentormi, ktorí pred olympiádou prekladali zadania úloh do slovenčiny. Ako to už býva zvykom, študenti s nimi nemohli byť v žiadnom kontakte, aby sa zadania nedozvedeli skôr. „Bývali sme na stredoškolskom internáte, kde sme sa vlastne aj počas prvých dní aklimatizovali. Bolo tam celkom fajn, až na tú stravu. Počas súťaže som mal také bolesti brucha, že som sa nemohol ani poriadne sústrediť,“ spomína. Niet sa čomu čudovať, polievka s ananásom a slivkami by asi neurobila dobre každému. Nebyť spomínaných zdravotných ťažkostí, možno by mal Tomáš pri konečnom hodnotení aj viac bodov. „Úlohy boli dosť náročné, najmä praktická časť, pri ktorej tolerovali len minimálne odchýlky. Teória bola tiež krutá, ale keby bolo viac času, zvládol by som všetky príklady,“ myslí si Tomáš, ktorý si nakoniec spomedzi 241 účastníkov vybojoval striebornú medailu. Tešil sa z nej aj profesor chémie Miroslav Kozák. „Prvého študenta na olympiádu pripravoval už v roku 1996 a za tých niekoľko rokov jeho študenti získali na medzinárodných olympiádach bronzové medaily i jedno striebro. To moje je druhé v poradí,“ hovorí Tomáš. Hoci sa pre chémiu rozhodol aj preto, aby mal v škole úľavy, nakoniec jej „podľahol“ úplne. Už v septembri by mal pokračovať v štúdiu tohto odboru na vysokej škole v Brne a svoju budúcnosť vidí vo vede. Popritom sa však určite bude venovať aj ďalším koníčkom – turistike, čítaniu kníh a hre na gitaru. Veď aj v týchto dňoch už brázdi Vysoké Tatry.