Do nového projektu bude zapojených 1124 prievidzských domácností Celkom 1124 domácností z Kopaničiek, IBV a časti Necpal bude počas nasledujúcich piatich mesiacov triediť plasty, sklo, papier a kovy. „Podobný projekt sme realizovali aj v rokoch 1996 až 2000, avšak nedopadlo to najlepšie. Ľudia si vrecia, do ktorých mali triediť druhotné suroviny zamenili s klasickými vrecami na odpad a hádzali do nich naozaj všetko. Z toho, čo odovzdali bolo na ďalšie spracovanie použiteľných len približne 40 percent, zvyšok bol úplne znehodnotený,“ vysvetľuje nám Anton Pračko. Jeho kolegyňa Eva Kompaníková dopĺňa: „V tom čase občania platili za zberné nádoby a počas projektu ich začali hromadne odhlasovať. Všetok komunálny odpad totiž hádzali do vriec na separovaný zber. Málokto k tomu pristupoval zodpovedne, aj keď sme aktívne domácnosti príležitostne odmeňovali rôznymi cenami.“ Separovaný zber v Prievidzi funguje od roku 1992, keď sa začalo zbierať sklo, neskôr aj papier. V súčasnosti však narastá problém s plastovými fľašami, ktoré sú síce ďalej spracovateľné, avšak mnohí ľudia ich odhadzujú do smetných košov. „Ľudia sú už trochu uvedomelejší a začínajú PET fľaše triediť, potrebujú však motiváciu,“ myslia si pracovníci TEZAS-u. Pre obyvateľov činžiakov je to možnosť získať za odovzdané fľaše náhradné laty na lavičky, v prípade majiteľov rodinných domov je už motivácia ťažšia. Pomôže snáď len neustále zdôrazňovanie faktu, že čím viac odpadu vytriedime, tým budú v budúcnosti nižšie poplatky za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu. „Skládky tuhého komunálneho odpadu sa zapĺňajú, ak budeme musieť odpad voziť inde, určite vzrastú aj poplatky. Čím viac odpadu vytriedime, tým dlhšie skládky vydržia,“ hovorí A. Pračko. Podobnú motiváciu k triedeniu odpadov majú aj v zahraničí, tam totiž občania platia len za zbytkový komunálny odpad, teda len za to, čo sa nedá spracovať. „V Nemecku i ďalších krajinách je bežné, že ľudia autom dovezú odpad k zberným nádobám a tam ho triedia,“ opisuje skúsenosti zo zahraničia E. Kompaníková. U nás zatiaľ výraznejšia motivácia k separovaniu druhotných surovín chýba. Ochotu zatiaľ prejavujú základné a materské školy, kam rodičia detí nosia aspoň starý papier. Od septembra by niektoré základné školy mali byť zapojené aj do zberu PET fliaš, trvácnosť tohto projektu je však otázna. Už čoskoro by totiž mal byť prijatý zákon, podľa ktorého bude väčšina PET fliaš vratná a deti v podstate nebudú mať do zberu čo nosiť. „Spoluprácu so školami a škôlkami vidíme obojstranne, oni nám odovzdajú vyseparovaný odpad, my im zase pomôžeme pri úprave pieskovísk či lavičiek, na ktoré tieto zariadenia nemajú kapacity,“ hovorí A. Pračko. Či sa táto myšlienka ujme však ukáže čas. Jedným z možných prostriedkov motivácie je aj fakt, že triediť odpad sa mestu a samotným občanom oplatí aj finančne.
