Chotú horu v Liešťanoch sme nenavštívili len ako výborný tip na výlet, ale chceli sme sa zoznámiť aj so zaujímavým športom – paraglaidingom. Dvaja mladí nadšenci z Liešťan – Dušan Lukáč a Marián Kytka sa mu venujú už niekoľko rokov. Rozhodli sa, že obnovia tradíciu stretávania milovníkov lietania na Chotej hore. Zorganizovali preto Paragliadig Cup 2004. Zúčastnil sa na ňom aj Milan Jurík z Nitrianskeho Rudna a zaspomínal si. „Keď som bol mladší, stretávali sme sa tu každý rok v lete a organizovali sme tzv. Zraz vtákov. Stretli sa tu milovníci paraglaidingu a okrem toho, že si dobre zalietali, posedeli sme aj pri ohníčku, uvarili si guláš a zaspievali si. Súťaže sme pripravili aj pre deti, takže to boli podujatia pre celé rodiny. Ja sa teším, že sa dvaja mladí nadšenci z Liešťan rozhodli túto tradíciu obnoviť. Chotú horu skutočne poznajú paraglaidisti z celého okresu a preto budeme radi, keď sem opäť začnú chodiť. Viacerí sa zúčastnili aj tohto podujatia, takže verím, že sem zavítajú častejšie.“ Paraglaidisti z hornej Nitry sú organizovaní v jednom prievidzskom klube na letisku. Sú medzi nimi kvalitní piloti, ktorí reprezentujú náš región aj na medzinárodnej pôde. Je to napríklad Jozef Kutlák, Peter Tadiaľ, či Drahomír Sitár. Čo je lákavé na paraglaidingu? Hovorí D. Lukáč: „Človek mal vždy túžbu lietať, a toto je skvelá možnosť, ako vidieť svet z vtáčej perspektívy. Človek pri tom zabudne na všetky starosti a problémy, musí sa len spoľahnúť na vlastné schopnosti. Môže si pri tom napríklad odfotiť krajinu, pretože let je pomalý, nie ako napríklad v lietadle.“ Na Slovensko sa tento šport dostal asi len pred desiatimi rokmi, no získava si čím ďalej, tým viac nadšencov. Paraglaidisti používajú rôzne padáky. „Označujeme ich písmenami A, B, C. Tie prvé, označené ako A, sú veľmi bezpečné a určené pre začiatočníkov. Ďalšie sú už pre náročnejších a používajú sa aj pri súťažiach. Pri nich je rozhodujúce v čo najkratšom čase preletieť určenú trasu. Tento šport je aj finančne náročný, pretože kvalitný padák stojí od 50 do 100 tisíc korún, no začínajúci paraglaidista kúpi padák po inom majiteľovi aj za 10 či 15 tisíc korún. Investované peniaze však vyváži krása samotného letu,“ zdôrazňuje D. Lukáč. K tomuto športu by chcel spolu s M. Kytkom pritiahnuť čo najviac, predovšetkým, mladých ľudí. Aj preto sa rozhodli zorganizovať Paraglaiding Cup 2004. O rok chcú v tejto obnovenej tradícii pokračovať.