Pani Dluhošová vraj komunikuje z duchmi, v kartách číta budúcnosť a pozná aj tajomstvo prípravy nápoja lásky
Nedávno sa totiž v dvoch celoslovenských týždenníkoch objavili články, ktorých autori pani Marianu za bosorku označili už v titulku. „Veľmi sa ma to dotklo,“ tvrdí žena, ktorá sa už s nepochopením a negatívnymi reakciami okolia stretla veľakrát. Najviac ju však urazilo tvrdenie, že chudobným či menej majetným svoje „nadprirodzené služby“ neposkytuje. Podľa nej je to nezmysel, pretože sa cíti byť povolaná pomáhať ľuďom v núdzi. Navštevujú je chorí, utrápení i zvedavci, ktorí skúšajú, či skutočne disponuje schopnosťami, o ktorých hovorí. Dokáže vraj liečiť, zbavuje bolesti, veští z kariet, komunikuje s duchmi, pozná čarovné zaklínadlá... Presvedčiť sme sa chceli aj my, a tak sme pani Marianu navštívili v jej podkrovnom byte neďaleko železničnej stanice. Nešli sme ju skúšať, len sme boli zvedaví...
Bábika so špendlíkmi
Textilná bábka s množstvom zapichnutých špendlíkov na nás nepôsobí práve najlepšie. Sme len laici, ktorí ju poznajú len z filmov hovoriacich o rôznych praktikách woodoo a v nich mágovia často práve takýmto spôsobom dokážu na diaľku poriadne ublížiť hocikomu... „Ja nikomu neubližujem,“ rezolútne odmieta naše špekulácie pani Mariana. Žiadne woodoo vraj nepraktizuje a bábiku používa na to, aby iným pomáhala. „Ak niekoho uriekli a cíti silné bolesti v hlave či inej časti tela, dokážem ich z neho vytiahnuť a preniesť na seba. Ja sa ich potom zbavím aj pomocou tejto bábky,“ vysvetľuje a dodáva, že vie vycítiť, odkiaľ vychádza negatívna energia a bolesť. Pomocou skúmania energetického poľa vraj dokáže pomôcť aj ťažko chorým pacientom. „Pracujem s energiou a tú dobrú sa snažím čo najlepšie využiť. Samozrejme, nešlo by to bez dôvery a úprimnosti pacienta,“ dopĺňa. Okrem chorých sa vraj na ňu obracajú aj ľudia s problémami v láske i tí, ktorým v dome šarapatí zlý duch. Záujemcovia môžu požiadať aj o nápoj lásky, ktorého tajomstvo vraj pani Mariana pozná. Okrem jeho prípravy je však dôležité dodržať aj veľmi zložitý postup a vyriecť potrebné formulky, takže túto tému radšej necháme tak. Napokon, spomínané tajomstvo by sme sa aj tak určite nedozvedeli. Nás zaujímajú najmä duchovia...
Kde sa vzali, tu sa vzali...
... duchovia. Pani Mariana si na prvé stretnutie s nimi spomína presne. Mala vraj päť rokov, keď sa s podivnými „plávajúcimi“ bytosťami stretla v tmavej pivnici. Tam ju totiž kvôli jej častej neposednosti a detskej neposlušnosti zatvárala vlastná matka. „Bola som veľmi živé dieťa, a tak to mama občas riešila aj touto formou – jednoducho ma zavrela do pivnice. Veľmi som sa tmy bála, a tak som si začala spievať. A tu zrazu sa mi začali zjavovať rôzne postavičky. Nevedela som, čo to je, ale videla som, že mi neublížia, tak sme sa zblížili. Ja som im potom povymýšľala rôzne mená a spoločne sme sa rozprávali,“ spomína si na svoje prvé kontakty s „vyššími bytosťami“. Ako dospievala, postavičky sa na istý čas stratili a znovu sa objavili, až keď bola dospelá. Tentokrát ich už vnímala inak: „Cítila som ich ako ľahký vánok, ako šuchot krídel, dotýkalo sa ma to, bralo mi to veci...“ zvláštne stretnutia boli pre Marianu impulzom k tomu, aby sa začala venovať ezoterickej literatúre. Celkom ju to pohltilo a svoj vnútorný hlas začala počúvať viac. „Každý večer som meditovala a vždy som pritom cítila tie spomínané neviditeľné jemné dotyky. Až mi jedného dňa začal po byte chodiť malý, asi 140-centimetrový trpaslík, s ryšavou bradou, ktorý robil kvak-kvak-kvak...“ opisuje svoje zážitky žena, ktorá sa považuje za vyvolenú. S duchmi odvtedy komunikuje stále a v jej byte sú vraj častými hosťami...
Anjelské písmo
My sme sa s nimi, našťastie, nestretli, jediné, čo vnímame je intenzívna vôňa aromaterapeutických olejov, sviečok a tyčiniek. Z reproduktoru stále znie hudba, pretože ako tvrdí pani Mariana, vôňa a hudba sú základom všetkým liečebných i relaxačných techník. Sama vraj ovláda 24 druhov masáži – od tých najjednoduchších po najkomplikovanejšie. Mnohým technikám sa priúčala priamo v Bangkoku. „Pri dotyku s ľuďmi mám často pocit, že z nich niečo neviditeľné vyťahujem von a môj pocit mi potvrdili aj oni sami. Neskôr som sa stretla s mojím súčasným kolegom, ktorý lieči pomocou drahých kameňov a naše osobnosti sa výborne dopĺňajú. Spolu sme už pomohli mnohým ľuďom,“ tvrdí. Spoločne vraj komunikujú aj s duchmi, ktorí im nechávajú odkazy na múkou poprášenom plechu. „Trvalo nám dlho, kým sme sa naučili na prvý pohľad nezrozumiteľné znaky čítať, dnes už to nie je žiadny problém,“ pripája sa kolega, pán Marián. Ako však vzápätí dodávajú, anjelské písmo my, bežní smrteľníci, vidieť nemôžeme, pretože duchovia by im vraj nedovolili ukázať ho nevyvolenej osobne. Raz sa už o to pokúsili, ale všetky znaky niekto v tom momente rozfúkal. Rovnako sme sa na vlastné oči nemôžeme presvedčiť o tom, že pán Marián dokáže v ruke rozsvietiť kameň, pretože by ho to vraj stálo príliš veľa energie, a tú on používa len v odôvodnených prípadoch. Môj kolega, tiež novinár, sa nedočkal ani stretnutia s duchmi, a tak sa musí uspokojiť len s rozprávaním o vyčíňaní jedného z nich. „Raz mi Marianka poslala domov dobrého ducha. Chcela mi urobiť radosť, a tak mi nič nepovedala. V noci ma potom zobudil strašný rachot. Duch si púšťal vežu i televízor. Urobil to ešte niekoľkokrát, a potom si už nechal dohovoriť,“ opisuje svoje stretnutie s duchom pán Marián. Od duchov teda radšej prejdeme ku kartám, aby sme si svojimi logickými argumentmi vyššie mocnosti nepohnevali. Karty sú predsa len „bezpečnejšie“, a tak nám pani Mariana vykladá, čo nás čaká. Zdá sa, že všetko bude v poriadku, a tak sa aj s kolegom rýchlo zberáme domov. Nadprirodzena máme na jeden deň viac ako dosť.
Namiesto záveru
Keď sme Nitrianskeho Pravna odchádzali, zaplavili nás zmiešané pocity, a tak sme sa s kolegom dohodli, že nič z toho, čo sme videli, nebudeme komentovať. Jednoducho z rešpektu voči veciam, ktoré niekde medzi nebom a zemou možno existujú. Ak niekto tvrdí, že je vyvolený a má na nadprirodzené schopnosti, je to jeho právo. O tom, či hovorí pravdu, alebo nie, nech sa presvedčia tí, ktorí na to majú dôvod. My sme boli len zvedaví...