V uliciach modernej obce sa majestátne na koni nesie kráľ ( zastaviť pred ním a uprednostniť jeho družinu museli aj štvorkolesové tátoše), blahosklonne zdraví okoloidúcich, vyhráva hudba, tancujú, či skôr pochodujú mažoretky, všade panuje dobrá nálada. Nie, neopisujeme súčasť akejsi filmovačky, to si obec Oslany aj takto pripomínala svoje 750. narodeniny. Oslavovala skutočne vo veľkom štýle.
Najdôležitejšie míľniky
Prvá písomná zmienka o Oslanoch z roku 1254 je v listine kráľa Bélu IV. Ich význam zdôrazňuje Donačná listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Historickým symbolom obce je sv. Štefan Uhorský, kráľ a patrón ich chrámu. Jeho podoba je na pečatidle z roku 1503, ktoré je dokladom o povýšení Oslian na zemepánske mestečko a jeho privilegovanom postavení. Obec získala mestské výsady s právom používať pečať, znak, zástavu a konať trhy, čo v roku 1687 potvrdil rímsky cisár a kráľ uhorský Leopold I., a v roku 1697 udelil obci jednu z mála erbových listín, ktorá sa stala predlohou aj pre dnešné obecné symboly. V 17. storočí sa oslianski remeselníci začali organizovať do cechov. Prvý založilo šesť ševcov (1671), po nich si svoj cech vytvorili čižmári a súkenníci. Prvenstvo však patrí oslianskym mäsiarom, ktorí už v roku 1652 boli členmi spoločného mäsiarskeho cechu v Nových Zámkoch a Komjaticiach. V obci však boli aj krajčíri, sitári, kováči, debnári, mlynári. Čo je pre súčasnosť i budúcnosť dôležité, zachovali sa vzácne cechové listiny.
Od roku 1803 boli Oslany slúžnovským okresom v Tekovskej župe, žilo v nich 130 remeselníkov. V ďalšom storočí cechy strácali svoj vplyv, v roku 1872 boli zrušené, občania sa venovali zväčša poľnohospodárstvu, patrilo im dominantné hospodárske a administratívne postavenie v regióne. Už v 19. storočí mali Oslany svoju lekáreň, poštu (mimochodom je jednou z najstarších na Slovensku – má 187 rokov), sporiteľňu, železničnú trať, žilo v nej 1900 obyvateľov. Charakter okresného sídla stratili Oslany v roku 1922, ich vývoj však pokračoval a pokračuje do dnešných dní.
Novodobá história
Aj tú vo svojom slávnostnom príhovore spomenul starosta dnešných Oslian František Szalay. Dotkol sa všetkých oblastí života, osobností, ktoré dedinu navštívili, ale i vzácnych rodákov. „Historický kolotoč by sa nekrútil, keby so sebou neviezol obyčajných ľudí za každodennou svedomitou prácou, radosťami, plačom i úsmevom, dobrým slovom, radosťou, spolupatričnosťou. Chcem sa hlboko pokloniť všetkým generáciám, čo vniesli svoju pečať rozvoju obce. Obce, ktorá už 750. rokov existuje na mape Slovenska i regiónu. Žije v nej 2200 občanov, má smelé rozvojové plány, ale i problémy, ktoré prináša súčasná doba,“ povedal.
„Milujem tento kraj...“
Ale poďme už k samotným oslavám jubilea. Ako sme už spomenuli, Oslančania ich pripravili vo veľkom štýle, boli trojdňové. V každom bola určitá symbolika, iná svojou podstatou a výpovednou hodnotou. Pokiaľ prvý deň patril vedno histórii i súčasnosti, druhému dominovalo duchovno. Na dopoludňajšej slávnostnej svätej omši v kostole sv. Štefana biskup mons. Rudolf Baláž posvätil obecné symboly. I on spomenul slávneho rodáka Oslian arcibiskupa Eduarda Néczeyho. Popoludnie a tretí deň zase patrili športu, ako inak – futbalu.
Kráľa Leopolda I. sme už spomínali. Práve on, svojím príchodom a odovzdaním trhových privilégií mestečku Oslany odštartoval popoludnie zábavy, dobrej pohody a nekaždodenných stretnutí s priateľmi, rodákmi, čestnými občanmi. Z nich najvzácnejší a najmilší bol operný spevák František Livora, ktorý sa spolu so starostom obce Františkom Szalayom stal krstným otcom komplexnej faktografickej knižnej publikácie OSLANY. A ako inak, svojim priateľom, lebo za nich považuje občanov Oslian, venoval kyticu krásnych melódií.
„Oslany boli vždy a sú pre mňa mestečkom, v ktorom som prežil detstvo a mladosť, skrátka najkrajšie roky môjho života. Milujem tento kraj, všetci ľudia sú mi blízki. Veď aj chalupu som si postavil pri Veľkom Poli len preto, aby som videl krásnu scenériu Žarnova a Vtáčnika, aby som bol na dosah k mojim Oslanom. Mrzí ma, že pred sto rokmi mala obec 1800 obyvateľov, dnes len o štyristo viac. Je to na zamyslenie. Rozvoj obce kvitujem. Napríklad i fakt, že okolo hlavnej cesty už nie je toľko ošarpaných domov, vrátane toho, v ktorom som aj ja býval. Hanbil som sa za to, ale už je to preč. Čo prajem tejto obci k jubileu? Aby v nej žilo stále viac schopných mladých ľudí, ktorí dokážu dedičstvo svojich otcov zúročiť. To, že som dnes tu, považujem za akúsi symboliku. V Oslanoch som so spevom začínal. Dnešné vystúpenie bude jedno z mojich posledných a práve tu, pred ľuďmi, ktorých mám nadovšetko rád a vážim si ich um a pracovitosť,“ povedal nám majster Livora, čestný občan Oslian.