Sú však aj prípady, kedy ani odhodlanie a optimizmus nestačia a človek potrebuje ešte čosi navyše – pomoc.
Presne v takej situácii sa ocitli aj manželia Cibulovci z Prievidze. Pani Rozália je nevidiaca masérka, o ktorej sme už raz na stránkach Prieboja písali. Pred desiatimi rokmi absolvovala rekvalifikačný kurz, vďaka ktorému sa naučila, ako možno pomocou citlivých rúk uľaviť telu i duši. Istý čas pôsobila v jednom prievidzskom kozmetickom salóne, nájomné však bolo vysoké a manžel Róbert, tiež trakovo postihnutý, bez zamestnania. Pani Rozália ho potrebuje aj ako sprievodcu, a tak im prišla na um myšlienka, že by mohli pracovať spolu. Róbert má totiž masérsky certifikát tiež a ako spolupracovníci by sa výborne dopĺňali. „Rozhodli sme sa, že si otvoríme relaxačno-rehabilitačné centrum. Požiadali sme mesto o prenájom priestorov v bývalej čistiarni na sídlisku Mládeže a ja som prostredníctvom vtedajšieho úradu práce absolvoval kurz podnikania,“ hovorí R. Cibula, ktorý si na spomínanom kurze vlani vypracoval aj podrobný podnikateľský zámer. Okrem iného sa z neho dozvedáme, že v malom centre by sa okrem masážnych stolov mala nachádzať aj fínska sauna, solárium, biolampa a prístroje na cvičenie. Pán Róbert to chápe ako možnosť byť prospešným aj napriek zdravotnému postihnutiu. „Naše zdravotné postihnutie nás predurčuje na túto prácu. Nevidiaci maséri sú vďaka svojej zvýšenej citlivosti veľmi vyhľadávaní,“ hovorí. Má to však jeden háčik – nedostatok peňazí. „Úver nám žiadna banka nedá, lebo obaja poberáme len invalidný dôchodok a z toho ledva uživíme naše tri deti. Úrad práce už neposkytuje ani zďaleka také možnosti ako v minulosti, keď vo veľkom množstve prispieval na zriaďovanie chránených dielní, a tak ešte uvažujeme o mikroúvere z BIC Prievidza. Tam však vyžadujú ručenie a my nemáme čím,“ hovoria smutne manželia. Na pokrytie nákladov spojených s rekonštrukciou prenajatého objektu a jeho vybavením by potrebovali približne 600 tisíc korún. Sauna a solárium by sa možno dali vziať aj na leasing. „Veľa nás budú stáť najmä stavebné úpravy, treba znížiť strop, položiť dlažby, obklady, ...“ vymenúva pani Rozália a dopĺňa. „Najviac nás trápi prístup k budove. Chýba chodník, a tak musia ľudia chodiť cez trávu. Často blúdia a sťažujú sa, že nás nemôžu nájsť.“
Manželia sa teda rozhodli svoju situáciu riešiť žiadosťami o sponzorstvo. Rozposlali celkom 48 listov. „Nemusia to byť len peniaze, pomohol by aj materiál,“ hovorí pani Cibulová. Finančne zatiaľ prispela len jedna pani a istá firma, ktorá jednoducho len poslala peniaze na účet. „Veľmi sme za to vďační. Ani sme nevedeli, od koho peniaze sú, len v banke nám to potom povedali,“ hovorí šikovná masérka, ktorá fakt, že je nevidiaca chápe vo svojom povolaní ako výhodu. „Ľudia sa aspoň nehanbia vyzliecť sa, aj keď nemajú dokonalé telo. U mňa ich predsa nikto nevidí,“ smeje sa.
Zatiaľ teda budúce centrum s rozlohou takmer 80 metrov štvorcových zíva prázdnotou. Len v jednej miestnosti má pani Rozália svoj masérsky stôl, na ktorom hľadajú úľavu mnohé ubolené chrbtice. Najnovšie im vraj pomáha aj reflexnou masážou chodidiel, ktorá má okrem chrbtice blahodárny vplyv aj na rôzne iné časti tela a orgány. Povesť už má dobrú, a ako sama hovorí, v prípade potreby bude masírovať aj šesť dní v týždni od rána do večera. „Nechceme sa poddať osudu, ale dokázať, že aj postihnutí ľudia sú plnohodnotní a môžu pomáhať aj iným,“ aj to je motto nevidiacich manželov.
Ak vás tento príbeh zaujal a chceli by ste manželom Cibulovcom nejakým spôsobom pomôcť, môžete ich kontaktovať na tel. č. 0908 900 328 . V prípade, že chcete pomôcť finančne, môžete peniaze poukázať priamo na účte č. 611755103/7500.
Autor: Zuzan ŠIMOVÁ