„Prvýkrát som daroval krv asi v roku 1991. Robil som v bani a tam bolo úplne normálne, že chlapi chodili darovať krv. Páčilo sa mi, že sa rozhodli takto pomáhať iným a tak som sa k nim pridal.“
Okrem krvi Róbert Duchoň pravidelne daruje aj krvnú plazmu. „Chodím tak často, ako môžem. V prípade krvi je to raz za štvrťroka, plazmu môžem darovať aj každý mesiac. Mnohí mi vravia, že by som nemusel byť až taký aktívny, že mi to môže uškodiť. Ja sa však cítim výborne. Zdravie mi slúži a verím, že mi aj dlho bude, aby som mohol darovať tieto vzácne tekutiny.“ Niektoré úľavy, či zvýhodnenia, ktoré mali bezpríspevkoví darcovia krvi už neplatia. Čerstvého držiteľa diamantovej plakety prof. Jana Janského to však veľmi netrápi. „Ja nedarujem krv kvôli nejakým výhodám. Dôležitejšie je, že môžem pomôcť. Viete, čo ma skutočne trápi? Pred časom som bol darovať krvnú plazmu jednému známemu mojej príbuznej. Bol to mladý človek a mal rakovinu. No ani moja krvná plazma mu už nepomohla. Toto je to, čo ma skutočne trápi.“ V súvislosti s rôznymi výhodami pre darcov krvi však dodal. „Chodím darovať aj do Banskej Bystrice. Viem, že darcovia z tohto mesta majú zadarmo MHD, vstup na plaváreň, či na futbalové zápasy. V našom regióne také niečo nemáme.“
Róbert Duchoň je otcom dvoch detí. Dnes ešte nevie, či pôjdu v jeho šľapajách darcov krvi. „Vedia a vidia, že chodím pravidelne darovať krv. Nebudem ich do ničoho nikdy nútiť. V tomto smere sa musí každý sám slobodne rozhodnúť, či chce takýmto spôsobom pomáhať iným. No každý by s mal uvedomiť, že sa niekedy môže ocitnúť v situácii, keď bude sám potrebovať krv, či krvnú plazmu.“
