V belgickom Geeli sa konali majstrovstvá sveta v duatlone. Na šampionáte mal zastúpenie aj náš región v osobe Prievidžana Martina Urbanovského, ktorý štartoval v kategórii juniorov. V konkurencii 51 pretekárov zo 17 štátov si počínal výborne a na náročnej trati (5 km beh, 24 bicykel, 3 km beh) obsadil časom 1:01,48 h tretiu priečku za dvojicou pretekárov z Veľkej Británie Oliverom Freemanom (1:01,10 h) a Villiamom Clarkom (1:01,29 h). Martin získal na šampionáte pre Slovensko jedinú medailu, v jeho zbierke je to už druhá z vrcholného podujatia v duatlone, keď predtým, v roku 2002, obsadil na majstrovstvách Európy taktiež tretie miesto. Úspešnému slovenskému reprezentantovi sme po návrate na Slovensko položili niekoľko otázok...
Martin, už pred odchodom na svetový šampionát ste sa netajili tým, že by ste chceli v Belgicku získať cenný kov. Ste s bronzom spokojný?
Samozrejme. V kategórii juniorov to bol môj posledný štart na majstrovstvách sveta v duatlone a tak som dúfal, že sa domov nevrátim s prázdnymi rukami. Už vlani, keď som skončil na 24. mieste, som sa mohol umiestniť, nebyť pádu, v prvej desiatke. Tento rok som veril v úspech, keďže som bol vyzretejší, skúsenejší a navyše niektorí kvalitní pretekári prešli do vyššej vekovej kategórie...
Napokon to vyšlo. Mohli by ste nám priblížiť samotné preteky?
Po hromadnom štarte sa išlo do úzkej uličky a niekoľko pretekárov popadalo. Mne sa podarilo prepracovať sa do čelnej skupinky. Bežalo sa vo veľmi vysokom tempe, nadá sa to porovnať s pretekmi na Slovensku. Keby som sa venoval atletike, len ťažko by som vydržal nastolené tempo. Do depa sme vchádzali spolu siedmi s náskokom desiatich sekúnd pred hlavným balíkom. Pri vychádzaní z depa som mal menšiu kolíziu a prví dvaja Angličania mi ušli. Našu päťčlennú skupinku neskôr hlavný „balík“ dobehol. Keďže na jeho čele nikto nejavil záujem „ťahať“, spomínaní Angličania si vytvorili rozhodujúci náskok. Depo pred záverečným behom som absolvoval veľmi rýchlo a na trať sa mi podarilo vybehnúť na piatom mieste. Po polkilometri som sa dostal na tretiu pozíciu. Neskôr ma dobehol majster Európy Nogradi z Maďarska a bolo jasné, že o bronze sa rozhodne medzi nami v záverečnom finiši. Ja som posledných 400 m zvýšil tempo, išiel na doraz a odpútal som sa od súpera. Do cieľa som vbiehal so šesť sekundovým náskokom pred Maďarom...
Dlho ste si oddychu neužili, už sa pripravujete na majstrovstvá Európy v behu do vrchu, ktoré sa uskutočnia 4. júla v Poľsku. Budete mať aj na nich vysoké ciele?
Nie, v individuálnych pretekoch veľké oči nemám, keďže budem štartovať v seniorskej kategórii. Šancu na dobré umiestnenie budeme mať najmä v súťaži družstiev. Verím, že svojím výkonom pomôžem nášmu tímu k „slušnému“ výsledku.