Nová legislatíva umožňuje stíhať násilníka aj bez súhlasu obetí
Domáce násilie mnohí ľudia poznajú len z filmov či „čiernych kroník“, tí, čo ho však zažili na vlastnej koži vedia, čo všetko sa pod týmto termínom skrýva. Teoreticky ide o násilie medzi súčasnými alebo bývalými partnermi či členmi rodiny. Môže mať formu fyzického, psychického či sexuálneho zneužívania, pričom objektom je vždy osoba blízka či zverená. Toľko hovorí teória. Prax potom opisuje prípady dobitých manželiek, družiek či exmanželiek, týraných detí, ale aj rodičov, ktorým ničia život vlastní potomkovia. Hoci prípady sa jednoducho zovšeobecňovať nedajú, predsa len štatistiky o profile násilníkov i motívoch ich konania niečo hovoria. Väčšinou sú to muži, čo vyplýva z ich fyzickej prevahy, a tí napádajú svoje partnerky a často i deti. Výnimkou nie sú ani prípady, keď slobodní či rozvedení synovia, často pod vplyvom alkoholu, napádajú aj svojich rodičov vo vyššom veku. Motívom tohto konania býva väčšinou zlá sociálna situácia, inými slovami, násilník si svoje problémy kompenzuje násilím na bezbranných. Treba však dodať, že tento fenomén sa vyskytuje vo všetkých vrstvách spoločnosti, bez rozdielu majetkových pomerov či vzdelania.
Domáce násilie je tak trochu skrytý problém a udržať ho za dverami bytu bolo a stále je aj snahou samotných obetí. Týrané ženy sa často boja rozpadu rodiny, reakcie okolia i straty ekonomickej istoty. Oveľa horšie sú však následky domáceho násilia – okrem fyzických zranení, sú to aj psychické problémy, depresie a somatické ťažkosti obetí. V ohrození sú najmä deti ako obete i svedkovia násilia. Tie potom často trpia poruchami správania, ktoré môžu ústiť až do kriminálnej činnosti, alebo v opačnom prípade až k samovraždám.
Len od začiatku tohto roka bolo v našom okrese zaznamenaných približne šesťdesiat prípadov domáceho násilia. Čo možno považovať za pozitívne je fakt, že čoraz viac týchto prípadov sa dostáva „na povrch“ preto, že ľudia postupne strácajú zábrany o nich hovoriť. Významnú úlohu v tomto smere zohrala aj nová legislatíva, ktorá umožňuje razantnejšie zakročiť v konkrétnych prípadoch. Kým v minulosti mnohé trestné oznámenia sťahovali samotné obete, čím orgány činné v trestnom konaní dostali „červenú“, dnes už súhlas obete s trestným stíhaním potrebný nie je. Inými slovami, obeť nebude môcť stiahnuť trestné oznámenie a trestné stíhanie bude pokračovať aj v prípade, že s ním nesúhlasí. Ďalšou novinkou je zavedenie výsluchu maloletých detí v prípadoch domáceho násilia na videozáznam. Ak bol trestný čin spáchaný na dieťati a nemôže ho zastupovať jeden z rodičov, zástupcom dieťaťa môže byť aj pracovník občianskeho združenia so zameraním na ochranu ľudských práv. Navyše, podľa novelizovaného Občianskeho súdneho poriadku môže súd predbežným opatrením zakázať obvinenému násilníkovi vstup do bytu alebo domu, v ktorom býva obeť.
Novinky v legislatíve teda môžu pomôcť pri trestaní a prevencii domáceho násilia, prvotná iniciatíva však musí vyjsť od samotných obetí či svedkov násilia. Inak platí staré zníme príslovie, „kde nie je žalobca, nie je ani sudca“...