NA AKTUÁLNU TÉMU
Satisfakcia slovenskému hokejovému koučovi
MILAN HOSŤOVECKÝ
v a celého realizačného tímu sme počuli oprávnené slová vďaky a chvály z každej strany. Akosi menej sme už zaregistrovali uznanie adresované Slovenskému hokejovému zväzu, na čele s jeho predsedom Jurajom Širokým. O čo vlastne ide? Každý hokejový priaznivec si iste veľmi dobre pamätá ako reprezentačné kormidlo Jána Filca viselo po olympiáde na vlásku a ako mnohí si priali jeho odvolanie... Našťastie generalita slovenského hokeja J. Filca podržala aj z jednoduchého dôvodu: SZĽH dodržal etiku profesionálnych vzťahov a nášho reprezentačného trénera z funkcie neodvolali aj preto, lebo férovo dodržali dohodu a to je chvályhodné! Veď v našej športovej praxi sme často svedkami ako, pri neúspechu tímu, "letí" prvý tréner... Pri takýchto praktikách by bolo dobré uvedomiť si, že vlastne funkcionári si takýmto verdiktom (rozhodnutím) podpísujú vlastnú nemohúcnosť, veď predsa oni prijímajú trénera do funkcuie, oni majú reálne zhodnotiť jeho kvality, oni mu vyslovujú dôveru, aby mu ju potom predčasne vzali... Bolo by dobré, keby z príkladu hokejistov sa poučili aj ostatní športoví funkcionári, veď keby výbor SZĽH konal tak, ako to u nás býva zvykom, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme sa titulu majstra sveta nikdy nedočkali, aspoň určite teraz nie. Športoví činovníci by si aj na tomto príklade mali uvedomiť, že nie vždy príčinou neúspechu musí byť tréner!
V tomto zmysle by bolo dobré vziať si príklad z krajín, kde reprezentačných trénerov vôbec neodvolávajú. Napríklad aj v Nemecku majú zaužívanú inú prax: keď sa reprezentácii nedarí a tréner cíti, že má na tom určitý podiel, sám abdikuje! Priznať si svoj omyl či chybu predsa nie je hanba, dokonca takíto kormidelníci v očiach športových priaznivcov "bodujú", získavajú sympátie verejnosti. Nemohlo by sa to zaužívať aj u nás?
Vráťme sa ešte k nášmu jedinečnému hokejovému triumfu. Áno, bolo treba ho osláviť celým dúškom a ponúkať televíznym divákom alebo rozhlasovým poslucháčom viackrát za sebou tie krásne a neopakovateľné okamihy, keď sa "kulo" zlato, resp. keď sa jeho zisk oslavoval. Nech sa najmä mladým hokejovým adeptom vryjú natrvalo do pamäti mená ako Šatan, Lašák, Bondra, Pálfy, Višňovský, Petrovický, Štümpel, Orságh, Nagy a ďalší, nech naši nádejní hokejisti majú svoje ďalšie športové vzory a idoly, lebo to je úžasná motivácia, na ktorú sa dá pozitívne nadviazať a stavať. Z tohto fantastického úspechu sa právom teší celé Slovensko, ale po samotných priamych našich aktéroch určite najviac aj v našich hokejových kluboch. Veď tento triumf je výslednicou klubového hokeja! Keby v Topoľčanoch nedali dobré základy Šatanovi (ale aj Višňovskému a Heclovi) alebo v Poprade Bondrovi či Pálfymu v Skalici, sotva by sa dostali do NHL a stali sa z nich svetové hviezdy. V našich hokejových mestách a mestečkách (Prievidzu nevynímajúc) sa nádejajú, že tento úspech mnohých preberie z driemot, že tí, ktorí môžu pomôcť slovenskému hokeju (aj v športových triedach) mu pomôžu, sponzori podajú pomocnú ruku, lebo bez takejto finančnej "injekcie" sa jednoducho nedá výkonnostne napredovať! Slovenský hokej totiž ani po tomto úspechu nemôže výkonnostne ustrnúť, to si jednoducho nemôže dovoliť, veď patrí k najlepším na svete!
Na záver na odľahčanie témy ponúkame jeden vtip (jeho slušnejšiu verziu). Po majstrovstvách sveta sa zídu zástupcovia hokeja z Kanady, USA, Švédska i Fínska a takto meditujú. Ak sa po Slovensku od Čechov oddelia aj Morávaci, my si ani na bronz nesiahneme... Text pod snímku:
MAJSTRI č.6
Hokejovú eufóriu prežívali naplno aj priaznivci tohto športu v našom regióne. V sobotu podvečer sa už pred 18. hodinou schádzali fanúšikovia, ovenčení slovenskými zástavami, na prievidzskom Námestí slobody, aby spoločne oslávili najväčší športový úspech Slovenska! snímka: autor