Skvelý úspech mladej prievidzskej basketbalistky
u majstra Slovenskej republiky
Náš región sa môže pochváliť výchovou viacerých športovcov, ktorí robia dobré meno hornej Nitre. Z tých súčasných spomeňme aspoň vodných pólistov a slovenských reprezentantov Petra Nižného, Milana Cipova alebo Juraja Zaťoviča, ktorí dosahujú výkony s prívlastkom "európsky", rovnako ako Zuzana Žirková v basketbale. Túto métu majú šancu dosiahnúť aj futbalisti a olympionici: slovenský reprezentant Martin Petráš, Miloš Krško, hráč Boby Brna, ale aj Barbora Gatialová, ktorá so ženským družstvom SCP Ružomberok získala titul majstra SR!
Borka, k peknému úspechu ti gratulujem. Ako šestnásťročnej basketbalistke sa ti podarilo to, čo mnohým dlhoročným hráčkam nie za celú kariéru.
- Ďakujem, aj ja si veľmi tento úspech.
V ružomberskom kolektíve máš za sebou jeden rok učinkovania. Ako by si ho charakterizovala?
- Som rada, že môžem pôsobiť v takom basketbalovom veľkoklube, akým SCP určite je a že som mohla priamo zažiť atmosféru nielen domácich prvoligových stretnutí ale aj okúsiť vynikajúce súboje Ligy majstrov. Skrátka, rok v Ružomberku bol pre mňa tou najlepšou basketbalovou školou. Teší ma, že v závere našej ligy som dostala aj viac príležitosti, lebo väčšinu zápasov som odohrala v juniorskej súťaži, v ktorej sme skončili na treťom mieste. Len ma mrzí, že som sa nevyhla zraneniam ramena a prsta, pre ktoré som musela oddychovať. Priznám sa však, že ma viac boleli kĺby, predsa len tréningová záťaž bola oveľa väčšia, než na akú som bola zvyknutá doma, v Prievidzi.
Keď sme pri tréningoch, môžeš nám prezradiť, akým dojmom na teba pôsobila Natália Hejková, ktorá je známa svojou prísnosťou?
- Prísna je, to môžem potvrdiť, ale je to výborná trénerka a prerfektná je najmä ako kouč. Myslím si, že prísna musí byť, inak by nemala výsledky, ale treba povedať, že nie vždy bola len prísna. Mne osobne jej spôsob vedenia tréningov a zápasov nerobil problémy.
Našich čitateľov iste bude zaujmať aj aká je kapitánka Iveta Bieliková na hracej ploche i mimo nej?
- Iveta je basketbalová osobnosť a má prirodzenú autoritu. K nám, mladším sa správala kamarátsky, ale na ihrisku vie aj vyhrešiť a je jej jedno, či sa terčom kritiky stala mladšia alebo staršia spoluhráčka, správa sa ako skutočná profesionálka.
Si reprezentantkou Slovenska do 18 rokov, ale kým tento výber bojuje na majstrovstvách Európy v Slovinsku, ty máš ľavú nohu v škrobovom obväze...
- Bohužiaľ, s týmto družstvom som absolvovala sústredenie vo Vysokých Tatrách, v Slovinsku i vo Svite, no a práve tam som prišla k zraneniu. Musím však dodať, že i v prípade dobrého zdravotného stavu, by ma tréner Vladimír Karnay sotva vzal na šampionát, lebo sa zranila aj rozohrávačka, a tak dostala prednosť iná náhradníčka. Nevadí mi to veľmi, veď som mladá a v tejto reprezentácii by som si mala ešte dlho zahrať.
To je správne, že to berieš športovo a aby sme nezabudli - ako sa ti darí v škole?
- Som spokojná, už som vlastne druháčka na gymnáziu.
Borka, a čomu dávaš prednosť škole či basketbalu?
- Rozhodne basketbalu, nateraz sa riadim teóriou : škola na basketbal môže počkať, ale basketbal na školu nepočká! Nechcem tým povedať, že by som školské povinnosti zanedbávala.
Aký máš najbližší program?
- Najskôr si potrebujem doliečiť zranenie a potom už od 5. augusta začínam trénovať, spolu s ďalšmi mladými hráčkami, s ružomberským béčkom pod vedením trénerky Mozgovojej.
Nech sa ti, Borka, darí aspoň tak dobre ako doteraz.
- Ďakujem pekne, budem sa snažiť.
Za rozhovor poďakoval: Milan HOSŤOVECKÝ
